Napriek tomu, že políciu, prokuratúru aj súdy opakovane upozorňoval, že jeho otec ohrozuje jeho matku, tragédii nezabránil. Roman Dzivý preto uvažuje, že z krajiny, kde sa obyčajný človek nevie dovolať spravodlivosti, odíde preč.

Ako sa tak rozprávam s našimi muzikantmi a ľuďmi okolo hudby, často sa bavíme o presadzovaní v zahraničí, o snoch spojených s hraním po svete, o scénach, z ktorých prirodzene vyčnieva anglická a americká, lebo ak niečo vymyslíte, máte šancu byť v tom najlepší, a to hlavne ak ste svojím výmyslom posadnutí. Súčasťou debát je aj to, kto to má ľahšie, kto ťažšie. Z vlastného pozorovania môžem povedať, môžeme ďakovať osudu, že sme na Slovensku.

Hoci tak veľmi vynikal, stihol ho osud zabudnutého, opusteného intelektuála. Ale aspoň niečo dopadlo dobre: keďže pri nočnom svetle svojej fary usilovne písal, jeho myšlienky dnes, po 100 rokoch, aj vďaka internetu trochu ožívajú.

Posmrtné albumy sú ako pohľadnice z neba. Aj keď je už spevák po smrti, stále vám k vám prehovára, no autorom nahrávok nie je umelec, ale osud.

Kto sú najväčší slovenskí intelektuáli 20. storočia? Kto sú ľudia, ktorí svojimi knihami najviac ovplyvnili slovenské myslenie alebo nám zanechali najpozoruhodnejšie dielo? Na nasledujúcich stranách prinášame profily piatich intelektuálov, ktorých osud aj dielo hovoria veľa o duši tejto krajiny.

Jednoduchou hrou osudu, ak si vypožičiame slová Boba Dylana, je skvelá trilógia Juraja Chlpíka (výstava na moste, dokumentárny film a kniha) zavŕšená v čase, keď sa pýtame, kto usmerňuje farebnosť fasád zatepľovaných sídlisk.

Vyrastala v Poľsku, študovala na FAMU, väčšinu filmov nakrútila v západnej Európe a v USA. Vníma otázky, ktoré nám kladie história, internetová generáciu ju vedie k optimizmu. Agnieszka Holland prišla do Bratislavy predstaviť svoj najnovší film V tme o osude ľvovských židov, ktorých zachránil jednoduchý Poliak v mestských kanáloch.

Film režiséra Martina Scorseseho Hugo a jeho veľký objav asi treba vidieť, aj za cenu bolesti hlavy z 3D okuliarov, ak kvôli ničomu inému nie, tak kvôli tomu, aby sme si mohli uvedomiť, akí bezmocní sme zoči-voči gýču. Hugo je vizuálne nádherný, je to šou, ktorá vidiaceho nemôže nezasiahnuť, 3D v ňom má druhýkrát (po Tintinovi) skutočne zmysel a prináša do filmového diela kvalitu, ktorá nespočíva len v dekoratívnej nápadnosti, ale plní reálnu dramatickú funkciu. A každého Oscara®, ktorého kvôli tomu dostane, si nepochybne zaslúži.

Štefan Harabin čelí ďalšiemu návrhu na disciplinárne stíhanie spolu s trestným oznámením za zasahovanie do nezávislosti súdov. Rozhodnutie Ústavného súdu o nezákonnosti jeho zmien v senáte, ktorý rozhodoval v kauze Tipos, môže spochybniť judikáty aj v množstve iných podozrivých káuz, kde zo štátu vytekajú milióny eur. Blíži sa Harabinov koniec?

Maliarov šťastný osud sa začína od chvíle, keď jeho dielu porozumejú nielen odborníci na takzvané súčasné umenie, ale skôr obecenstvo, ku ktorému prevráva a ktoré je čoraz početnejšie.