V časoch môjho druhého rímskeho služobného pobytu vo funkcii vedúceho zastupiteľského úradu Slovenskej republiky pripadla na mňa v októbri 2006 povinnosť zorganizovať v priestoroch nášho veľvyslanectva tzv. komunitárny obed, čiže obed pre veľvyslancov všetkých členských krajín EÚ, a pozvať k stolu niekoho, kto by bol schopný obohatiť prítomných o dajaké informácie, názory, postrehy atď. užitočné pre ich prácu a najmä pre vzťahy zastupovanej krajiny s krajinou prijímajúcou.

Z času na čas prenikne do našich médií správa o tom, že Slovensko opäť kleslo v ďalšom rebríčku merajúcom konkurencieschopnosť. Čo s tým robíme?

Mexický miliardár Carlos Slim navrhuje, aby sme pracovali namiesto piatich už len tri dni v týždni. Vzápätí ho podporil iný miliardový boháč, Brit Richard Branson. Naplnia sa ešte za našich životov odvážne vízie o civilizácii voľného času?

Veta, že s minulosťou sa už nevyrovnáme, pretože jednoducho vyhasla, je príznakom našej doby. Je výrazom našej neistoty. Andrej Babiš bol kolieskom viditeľného aj skrytého súkolia komunistického režimu. V novom režime sa mu darilo aj vďaka politikom, o ktorých dnes paušálne tvrdí, že „všetci kradli“. Jeho popularita u našich susedov svedčí naozaj o vyhasnutosti českej pamäti. Ale vyhasnutá je aj pamäť všetkých tých, čo môžu za svoj dnešný úspech ďakovať posledným dvadsiatim piatim rokom, a napriek tomu ich opľúvajú. To je jeden z paradoxov našich čias. Lebo boli politici, čo kradli, podvádzali a klamali, ale boli aj takí, čo nekradli, nepodvádzali a neklamali. Hádzať ich do jedného vreca je skutočná strata a vyhasnutosť pamäti.

Jedna z vecí, ktoré ma na nedávnom výlete na Sicílii najviac fascinovali, bolo posedávanie na ulici. Sicílčania to asi robia zo všetkého najradšej. Hlavne starí dedkovia v oblekoch a klobúkoch. Pár starých plastových stoličiek, niekedy aj lavička, a už majú o zábavu postarané. Po sieste sa tam vyvalia, kým ich ženy pripravujú večeru, sedia, niekedy aj nad novinami a diskutujú. Pozorujú svet, tých zvláštnych mladých ľudí, čo neposedávajú, ale namiesto toho sa stále za čímsi honia a s pokojnými úsmevmi im ubieha čas na tomto svete. Keď raz budem na dôchodku, nebudem robiť nič iné, len posedávať.

Osudová príťažlivosť človeka a vlka bola najmä v dávnej minulosti veľmi silná, napriek tomu, že neskôr sa stal vlk šelmou obávanou a nenávidenou, čo pretrváva, bohužiaľ, až do dnešných čias.

Už koncom 19. storočia šokovala vedeckú komunitu teória, že rastliny dokážu vzájomne komunikovať. Keby v tom čase ešte fungovala inkvizícia, uznávaný britský biológ Charles Darwin a jeho syn Francis by určite skončili v rozbesnených inkvizičných plameňoch.

Veľmi krátko po útokoch na redakciu časopisu Charlie Hebdo v Paríži dostala Európa úder z ďalšej strany: v Belgicku ozbrojené zložky len tak-tak prekazili údajne podobný atentát, ktorý plánovali džihádisti. Pri zásahu v 55-tisícovom belgickom meste Verviers zahynuli dvaja islamskí militanti. Podľa čiastočných identít, ktoré minulý týždeň zverejnila polícia, šlo o Belgičana marockého pôvodu Sofiana A., narodeného v roku 1988, a Belgičana Khalida B., narodeného v roku 1991. Bruselský súd zároveň predĺžil čas zadržania podozrivých v súvislosti s týmto prekazeným atentátom. Pod vojenským dohľadom zostali v Belgicku napríklad židovské školy a iné miesta, na ktoré by militanti mohli zaútočiť.

V čase novoročných predsavzatí plávajte s nami proti prúdu! Namiesto toho, aby sme vám radili robiť životné zmeny, odporúčame prijatie súčasného stavu. Paradoxne, práve to môže byť zdrojom tých najväčších prelomov vo vašom živote.

Nápad ísť na výstavu Joana Miróa a Diega Rodrigueza de Silva y Velázqueza by sa zdal neškodný a určite bezpečný. Maľby obidvoch milujem a nezostávalo iné, len sa na ne tešiť. Cha, smeje sa poludný démon, ja ti dám! Aj dal. Nevšimol som si, že moji spoločníci majú iné nastavenie, čo sa umenia a chutí týka, takže som po pár nejapných poznámkach môjho spoločníka z výstavy Miróa zutekal a po dlhom uvažovaní, či pôjdem domov naspäť vlakom, som skončil v reštaurácii pre biznismenov a turistov, kde som sa skoro udusil suchým teľacím rezňom, čo úplne zlomilo môj ďalší odpor a nechal som sa hnusnou veternou Viedňou, plnou turistických hôrd, trepať na výstavu trpaslíka Lautreca.