Zimomřivé jaro. Na nebi cáry šedivých mraků vedou zuřivou válku a smutné mokré velkoměsto bičují poryvy ledového deště. Ve výstavní hale londýnského knižního veletrhu je sice teplé útulno, a příchod z mokré zimy do tepla je velkou úlevou, méně radostný pohled je ale na prořídlou účast návštěvníků. Ekonomická stagnace doléhá i na knižní trh – nakladatele, knihkupce, distributory i spisovatele, ale zejména na obchodníky s autorskými právy, kteří se právě tady každoročně scházejí, aby prodali své úspěšné tituly do cizích lovišť.

Kvalitu vedy v danom štáte je možné merať prostredníctvom viacerých ukazovateľov. Počtom článkov v prestížnych vedeckých periodikách. Počtom ohlasov na vedecké publikácie. Počtom nositeľov Nobelových či iných medzinárodných cien. Počtom grantov získaných v medzinárodných súťažiach.

Mladý fotograf Daniel Laurinc niekoľko mesiacov sledoval príbehy Slovákov, ktorí emigrovali v troch vlnách do Austrálie. Po komunistickom prevrate v roku 1948, po invázii do Československa v roku 1968 a po roku 1989. Aké sú nové začiatky na konci sveta?

Od čias cyklistických Pretekov mieru, výstavného športového podujatia socialistického Československa, a hviezdnych pretekárov, akými boli a stále sú Jan Smolík, Ján Svorada, Pavol Gálik či Dušan Zeman, Slovensko nezažilo taký záujem o cestnú cyklistiku, ako je tomu v tomto roku a práve v posledných troch týždňoch.

Opera Láska k trom pomarančom Sergeja Prokofjeva v Opere de Bastille a retrospektívna výstava Gerharda Richtera v Beauburg Centre George Pompidou. Dve pozoruhodnosti v letnom Paríži.

Mám pocit, akoby som to už zažila. Je to ako permanentné déjà vu. Všetky tie frázy, sťažnosti a situácie sa ustavične opakujú. Aj dnes na obed som na ulici počula slová, ktoré boli priam identické s tými spred dvadsiatich rokov. Aj ten dlhý rad u mäsiara bola rovnako dlhý ako v roku 1994 alebo 2002. Znie to neuveriteľne, ale človek má pocit, akoby sa vracal a všetko to už zažil. Znovu a znovu. Jednou z tých opakujúcich sa scén je zháňanie jedla a potravín, základných vecí. Trocha oleja, jeden balíček párkov či kus mydla.

Nikdy by som nepovedal, že napíšem to, čo teraz. Vyrastal som v komunizme, ktorý odsudzoval západné banky, čo bolo dôkazom toho, že sú ok. No predovšetkým, banky sú potrebou zdravého trhu. Ale nedá sa inak.

Počas troch júnových nedieľ sa v evanjelických cirkevných zboroch konajú voľby generálneho predsedníctva cirkvi. Vyzývateľom súčasného generálneho biskupa je bratislavský farár a senior Boris Mišina, ktorého sme požiadali o rozhovor.

Vedel som, že to raz príde, akurát som nevedel, kedy a ako sa k veci postavím. A je to tu. Mám dodať do .týždňa pravidelnú glosu a nič mi nenapadá. Sľúbil som spoluprácu žilinskému večerníku, dlho som už nič nezavesil pod svoj blog, mám dohodu aj s Jakubom Kratochvílom na blog .týždňa a tak ďalej. Boli časy, keď som mal doma pripravených hneď niekoľko textov a permanentne som štval Petra Zajaca alebo Jana Štrassera, keď som namiesto jedného textu posielal hneď tri. A zrazu nič.