Moderné dejiny katolíckej cirkvi zriedka sledovali očakávanú dráhu vývoja. Napríklad začiatkom 19. storočia sa cirkev vo Francúzsku utápala v krvi jakobínskych masakier a po celej Európe sa sotva spamätávala z dvoch únosov pápeža, ktoré vykonal Napoleon. Nik si nedokázal predstaviť, že v nasledujúcich desaťročiach začne katolicizmus prekvitať v Spojených štátoch amerických a že sa zrodí živá misia cirkvi v subsaharskej Afrike ? pod vedením rádov založených práve po Francúzskej revolúcii.

To, že Daniel Lipšic ohlásil novú stranu, asi nikoho neprekvapilo. Len ťažko sa dalo predstaviť, že po avizovaných týždňoch mapovania nálad vystúpi s vyhlásením, že národ o jeho stranu nemá záujem. A to aj keby to hneď bola pravda.

Mamutia čínska telekomunikačná firma Huawei, ktorá stelesňuje to najlepšie z inovatívnej Číny, straší vyspelý svet. Najhoršia na tomto strachu je psychológia: nik nevie, či je obava oprávnená, no zároveň si nemôže byť istý, že nie je.

„Neeeeboj sa šenkiho!“ je častá výzva môjho pokorného a pracovitého cigánskeho kamaráta Laca, keď spolupracujeme na zveľaďovaní fiľakovského priestoru. Muž, ktorý živí dvanásť detí a hovorí maďarskou slovenčinou, mi často prízvukuje: „Filipe, neeeeboj sa šenkiho,“ čo vo voľnom preklade znamená nikoho alebo ničoho. Hm.

Ľahšiu časť eurokrízy máme za sebou. Doteraz stačilo rozdávať sľuby. No pomaly treba začať zháňať peniaze na ich plnenie. Šetrením. A to bude bolieť. Niektorých asi viac, iných menej, isté však je, že to bude bolieť všetkých. A preto sa do toho nikomu príliš nechce.

Tradičná liptovská chuť nemusí byť zhmotnená v bryndzi, oštiepkoch, pareniciach. Dobre vieme, že pod Gerlachom niet kávových ani čajových plantáží, a predsa sme si zvykli na popradskú kávu aj popradský čaj. Preto nikoho nemôže prekvapiť ani čokoláda z Liptova.

J. K. Rowlingová vydáva svoju prvú knihu pre dospelých. Je to autorka, ktorá vrátila deťom do rúk knihy a oživila vydavateľský priemysel tak, ako sa to pred ňou nepodarilo nikomu. Podarí sa jej zopakovať úspech románovej série o Harrym Potterovi?

Hedvigu Malinovú napadli pred šiestimi rokmi a napádajú ju odvtedy stále, len skínov nahradili politici a prokuratúra. Neviem, ako sa môžu ľudia na rôznych fórach čudovať, čo je na tomto prípade výnimočné, často počuť, že odvtedy zbili veľa ľudí. Žiaľ, áno. Ale neviem o nikom, koho by štátne orgány bili „za odmenu“ ďalej, koho by škandalizovali, komu by znepríjemňovali život práve tie zložky štátu, ktoré majú občana chrániť. Ak si niekto nevie rady, nech si predstaví svoju mamu, dcéru, sestru či frajerku – keby boli na mieste Hedvigy. Alebo seba.

Všeobecne prijímaný názor hovorí: Všetko je v prdeli. Kam sa človek pozrie, samá zlodejina a korupcia, veriť sa nedá fakt nikomu. Nespokojných pribúda úmerne blahobytu a rozširovaniu sociálnych istôt, úmerne dlhému obdobiu bez vojny, úmerne naplneným snom o živote bez kurately jednej politickej strany atď. Iste, udržať v chode náročný životný štandard, obstáť v súťaži o uznanie v podmienkach tvrdej konkurencie, cestovať, byť videný, mať, žrať a piť do sýtosti nie je jednoduché.

S t r a š n e p o m a l y sa píše na počítači, keď mám zmrznuté ruky. Písmenko za sekundu. Žiadna diakritika. A to sa nemám na čo sťažovať. Po roku (áno po roku!) som konečne na treku. A už tretí deň mám slzy v očiach, vždy ked idem popredu, predo mnou nik, iba hory a Boh. Ani som nevedela, ako mi to chýba. Nie šport, nie osemtisícovky. Ale maličkosti. Tie veľké popraskané líčka malých šerpských detí. Volám ich Šerpiatka.