Noc na britskej ambasáde v Ankare: whisky a objatia tečú prúdom spolu s tónmi hry na gajdách niekde z Dundee. Užívala som si tieto škótsko-turecké pôžitky, ale keby som bola trochu mladšia a večierok by namiesto Jej Veličenstva kráľovnej sponzoroval, povedzme, Glenfiddich, mala by som spolu so 43 percentami tureckej populácie problém.

Ľubica Orechovská je výborná herečka. A veď bodaj by aj nebola, pochádza zo slávneho Mistríkovho rodu, nové priezvisko získala svadbou s mojím spolusediacim z gymnázia Petrom Orechovským. Ľubica hrá vo filme Občiansky preukaz jednu z hlavných úloh. Spolu so sestrou Zuzanou. Hrajú colníčky. V Komárne, za socializmu. A prehliadajú osobné veci rodiny jedného z hlavných hrdinov tohto famózneho filmu.

Slovensko sa pravdepodobne nevyhne medzinárodnej hanbe. Za sedemnástym ročníkom Zimných deaflympijských hier Vysoké Tatry 2011, ktoré by sa mali začať 18. februára, je veľa pochybností a neprehľadného financovania.

Čakanie na naozaj dobrý slovenský hraný celovečerný film pripomínalo v posledných viacerých rokoch slávnu hru Samuela Becketta. My diváci sme tu boli za Estragona a Vladimíra a márne sme vyčakúvali na Godota – na ten film.

My sme tu doma. Hrajme fér a s úsmevom za Slovensko. Dve kampane na to isté. Dva pohľady, ktoré vystihujú našu krajinu úplne parádne. Radi sa označujeme za národ holubičí. Radi sa pýšime svojou pohostinnosťou. Radi vravíme o mierumilovnosti. Zároveň zbožňujeme silu. Svätopluk tasí meč. Rež a rúbaj do krve. Plagáty s usmiatou infantilnou nezábudkou, nabádajúce na fér hru a k tomu, „aby sa hokejoví fanúšikovia na Slovensku cítili príjemne a v budúcnosti sa k nám vrátili spolu so svojimi rodinami a priateľmi“, je skutočne podarená...

Mám jednu takú kamarátku, ktorá je bohatšia než všetci moji ostatní priatelia dohromady. Na rozdiel od istého spolužiaka, ktorý sa do desiatky najbohatších Čechov pretuneloval, Táňa si svoje peniaze poctivo zarobila v počítačovom biznise, v ktorom sa dostala do svetovej extratriedy. A pritom ešte dokáže vymýšľať hry pre deti.

Hovorí sa tomu chytať psa za chvost. V politickom jazyku to znamená neriešiť problémy aktívne, ale reagovať na ne, až keď vypuknú, a potom hasiť požiar. Myslím, že to je najväčší problém vládnej koalície.

Stredajšie vystúpenie Viktora Orbána pred Európskym parlamentom je prvý veľký „event“ maďarského predsedníctva, ktoré sa samo osebe stáva politickou udalosťou. Legislatívne a mocenské kroky dvojtretinovej väčšiny v Budapešti strhli na seba takú pozornosť, že kontraverzie, ku ktorým sa schyľuje v Štrasburgu, môžu veľa napovedať nielen o tomto predsedníctve, ale i o ďalšom vývoji v EÚ.

Na Slovensku už nie je veľa zaujímavých postsocialistických fabrík bez jasných vlastníkov, na ktorých by sa dala rozvinúť nejaká zaujímavá hra. Asi jednou z posledných sú Novácke chemické závody (NCHZ), ktoré nemali veľké šťastie na jasných strategických vlastníkov. Okolo najväčšej slovenskej chemičky sa zatiaľ krútili len veľkí slovenskí hráči. Mali ambíciu dať firmu do poriadku a nájsť niekoho, kto by za ňu dobre zaplatil.

Aféra nemeckého ministra obrany Karla Guttenberga u nás nikoho veľmi nevzrušila. Vlastných afér máme akurát dosť. A predsa je pre nás jeho kauza pozadím, na ktorom sa lepšie vyníma naše popredie.