V jednom z troch našich vojenských výcvikových priestorov, na Lešti, býva necelých sto obyvateľov. Podliehajú zvláštnemu režimu. V čase vojenských cvičení čelia zvýšenému hluku a návštevy k nim môžu prísť iba s povolením ministerstva obrany. Ako sa žije v  susedstve s armádou?

Takmer každý rok v tomto čase mi príde SMS, v ktorej je napísané: Blahoželám nám všetkým k 17. novembru. Vždy ma prekvapí obsahová presnosť tejto vety.

Staroslavné hlavní město provincie Franche-Comté, ale i příjmení snad nejvýznamnějšího politického myslitele našich časů. Reprezentativní výbor z jeho esejistiky (438 str.) vyšel nedávno pod názvem Svoboda a pravda (CDK) a protože nelze učinit zadost tak rozsáhlému záběru, aspoň pár poznámek.

Je pol ôsmej, autá ako veľké čudné ryby blúdia v šedom novembrovom ráne ulicami, číhajúc na parkovacie miesta. Autá, ktoré nám zožrali chodníky a časom zožerú aj nás. Je ticho, ranná hmla akoby obaľovala zvuky mesta.

Nie je zomieranie ako zomieranie. Iba jedno totiž hovorí o nádeji, ktorá nezahanbuje. Ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. V prípade pápeža Františka to platí dupľovane. Jeho obľúbenosť v médiách je super! Má tak príležitosť povedať svetu o kresťanských hodnotách. Teraz k faktom: Keď nechcel odsúdiť homosexuálov, ale vyzýval na úctu k nim, treba podotknúť, že takto to vidí aj drvivá väčšina slovenských kňazov ešte od čias Wojtylu, lebo aj vnútri cirkvi ich máme relatívne dosť. Stalo sa niečo bombastické, keď pápež pokrstil dieťa slobodnej matke? Vôbec nič!

Pesničkárka Zuzana Homolová sa v poslednom čase poriadne rozbehla. Kedysi jej vyšiel tak jeden album za desať rokov, zato tento týždeň vychádza už tretí album v priebehu necelých dvoch rokov, na ktorého tvorbe sa výrazne podieľala.

Pred časom obehla svet fotografia skupiny žien v hidžábe (tradičná islamská pokrývka vlasov, uší, šije, krku, ramien a poprsia), ako v tieni newyorských mrakodrapov demonštrujú s transparentom „Do pekla s demokraciou!“. Užívali si jedno zo základných práv západnej demokracie – slobodu slova. Siahnuť na ňu by malo byť v našom civilizačnom kontexte tabu. Keby sme však žili napríklad na území Islamského štátu, slobodným rozprávaním a písaním by sme riskovali život, v Rusku basu.

Na gajdách začal hrať pred siedmimi rokmi, väčšinu z tohto času sa na nich učil hrať sám. Dnes má ako šestnásťročný na svojom konte niekoľko víťazstiev a iných umiestnení v medzinárodných súťažiach. Mário Pavel.

Žijeme v čudnej dobe paradoxov. Prekročenie tabu vždy znamenalo v dejinách ľudstva krok do neistoty, do púšte, priepasti a smrti. Existovali trináste komnaty intímnej sféry, do ktorých sa nesmelo vkročiť. Mohlo sa do nich len nazrieť kľúčovou dierkou voyeurizmu. Dnešná civilizácia sa priam vyžíva v ich detabuizácii. Obscénnosť tela sa stala mediálnym tovarom. Na trhu sa ponúka životná pornografia každého druhu a v každý čas.

Ešte šťastie, že človek nikdy netuší, kde a kedy sa ho môžu dotknúť Umenie a Kultúra. Môže sa mu to pritrafiť celkom nevdojak, len tak, an pasán, ako vravia Francúzi (a to ani nemusí pasanovať naprieč Lotrinskom...). Dostali sme pred 1. júnom s manželkou pozvanie na malý koncert ku Dňu detí. Nepatrilo sa nejsť (aj pri nepretrhanej mrkve, bola sobota a čas začiatku 17.30), lebo veď 4/6 vystupujúcich boli naši ľudia. Ale v Múzeu Chorvátov na Slovensku, v Devínskej Novej Vsi, sme si potom naozaj v duchu blahoželali, že sme šli.