Folklórny súbor Trenčan, prekvapujúco z Trenčína, slávil šesťdesiatku. Odohral som v ňom len nepár rokov (presne 3), bola to však veľmi cenná skúsenosť.

Prvýkrát sme išli na výlet vo štvorke. Ja, moja sestra Terezka, mama a jej frajer Jirko. Mama mala narodeniny a toto bol jej darček. Počasie nevyzeralo úplne ružovo, nad Tatrami síce bolo jasno, ale práve Lomničák bol v mrakoch.

Bola som v nebi. Všade okolo bolo peklo, najmä čo sa teploty týka. Pieskové duny sa vlnili do diaľky a boli úplne biele. Piesok mal tú najjemnejšiu možnú štruktúru. Ponárala som doň ruky, nohy, potom som sa celá šmarila do duny a pomaly sa prepadávala dole. Slnko pomaly zapadalo a jeho blízkosť pripomínala blízkosť neba.

Oslavy Dňa ústavy boli aj o hudbe. Zažil som niečo, o čom som ani nesníval. Najskôr som na Dvojke pozeral oratórium Cyril a Metod. Grécku menšinu u nás nemáme, ani s touto krajinou nesusedíme, preto môžu byť títo svätci ospevovaní aj počas vládnutia našich národných socialistov.

Aký je svet nevidiacich? Rôznofarebný. Niektorí nevidiaci si vo svojom svete bez obrazu zvykli a cítia sa v ňom dobre, iní pre svoje postihnutie dennodenne trpia. Svet nevidomých sa však začína meniť – a môžu za to najmä počítače, ktoré im otvárajú nové brány.

Na tomto mieste si každý týždeň s chuťou čítam Kvakúňa, Kaščanku či Mičuháza. Tak občas hovoríme Mišovi Kaščákovi, môjmu kamarátovi, a akousi zvláštnou hrou osudu môjmu súčasnému šéfovi. Myslel som si, že Miša už poznám dokonale, prežili sme spolu pánske záťahy, festivaly, ale aj svadby či rodinné dovolenky. No jedno som si nejako neuvedomoval – jeho oddanosť hudbe a všetkému čo s ňou súvisí.

Odjakživa mám rád cirkusy. Určite to súvisí s podobným zanietením môjho otca, podobne spolu „zdieľame“ záľubu v kolotočoch.

Zvolenie Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu je zrejme posledným veľkým víťazstvom Vladimíra Mečiara. Znamená totiž posilnenie jeho vplyvu v oblasti, na ktorej mu najväčšmi záleží, a to aj po odchode z reálnej politiky (čo sa jemu i HZDS môže po voľbách ľahko pritrafiť).

Na Rumunsko sa často pozeráme cez prsty, a pritom ide o jeden z najpodstatnejších štátov sveta, aspoň v súvislosti so Slovenskom. Vďaka Rumunom máme veľa pokladov, ktoré pokladáme za výlučne naše.