Ukrajina je ako vo vývojke. Jej fotografia už má kontúry, aj keď je obraz ešte nejasný. Niektoré veci však už možno povedať s istotou. Na Ukrajine sa odohráva najväčší agresívny zásah do suverenity štátu za posledné štvrťstoročie a pokus o radikálnu zmenu povojnovej geopolitiky. Rusko sa vydalo na dráhu revizionizmu, ktorý nemá časové ohraničenie. Pod hlavičkou Nového Ruska siaha do obdobia Kataríny Veľkej, ale aj do čias Kyjevskej Rusi. Na rozdiel od nemeckého revizionizmu, ktorý bol územným výsledkom porážky v prvej svetovej vojne, dnešný ruský revizionizmus je výsledkom vnútornej implózie komunistického systému, ktorého dôsledkom bol aj rozpad Sovietskeho zväzu a vznik Ruska po Janajevovom pokuse o puč v auguste 1991.

Hlavné mesto, ktoré ovládajú nominanti strany Smer, pomohlo firme Budamar, podozrivej z daňových podvodov za vyše 20 miliónov eur. Podľa niektorých poslancov jej predalo svoje akcie výrazne pod cenu.

Je členom novej českej vlády a vie, že koalícia s politicky neznámym ANO, ktoré vedie Andrej Babiš, je veľký experiment. Tvrdí, že iné alternatívy však neexistovali. Ako minister zahraničných vecí chce dosiahnuť, aby bolo Česko pre EÚ zrozumiteľnejším partnerom a priblížilo sa k euru. Ľubomír Zaorálek.

Angela Merkelová, Bono, Vitalij Klyčko a Julia Tymošenková boli hlavnými hviezdami dublinského kongresu Európskej ľudovej strany (EPP). Rodina kresťanskodemokratických strán z celého kontinentu sa chystá do volieb, ktoré môžu prekresliť politickú mapu EÚ.

Najskôr historický exkurz: v sobotu 16. júna 2012 priniesol denník SME informáciu o odmene, ktorú štátna akciová spoločnosť Transpetrol vyplatila členke svojho predstavenstva – za trojročné pôsobenie v tomto orgáne dostala 671 498 eur, teda mesačne priemerne 19 290 eur.

Na prvý pohľad vyzerá ako vajíčko nejakého divného vtáka. Je vojensky hnedozelené, jemne chlpaté a čudne mäkké. Keď ho však rozkrojíme, zrazu nám ukáže svoju typickú, do lúčov usporiadanú smaragdovú dužinu s maličkými čiernymi semienkami.

Čo je hlavný „business model“ našej ekonomiky? Zahraničný obchod. Po potkýnaní sa v deväťdesiatych rokoch sa Slovensku v novom tisícročí podarilo vykročiť k prudkému rastu ekonomiky, ktorý bol založený na vývozoch. Dovezené zahraničné investície vyhnali hore produktivitu, pretože sme okopírovaním výrobného procesu a dovezením technológií dokázali držať krok s oveľa vyspelejšími ekonomikami. Prudko sme ich začali dobiehať, preskočili sme Maďarov a výrazne sme sa priblížili aj našim českým susedom. EÚ ako koncept bezbariérového obchodu bol pre nás presne tým pravým orechovým.

Česká verejná debata si zvykla pri kadečom merať náklady a výnosy, zvlášť v peniazoch – čo môže veľké témy uzemniť, ale aj sprízemniť. Na otázku, čo prinieslo desať rokov v EÚ, preto prvá odpoveď znie: 333,4 miliardy korún (12 miliárd eur). V každom roku bola krajina čistým príjemcom dotácií, najviac vlani, keď dostala 84 miliárd (2,2 % HDP). Aj keby však dotácií nebolo, ekonomický skok bije do očí: v roku 2002 ekonomika rástla o 1,9 %, v roku 2005 na pár rokov nasadila šesťpercentné tempo. No myslím, že na to sa .týždeň nepýta.

Keď Slovensko vstupovalo do NATO a EÚ, zavŕšil sa pád komunizmu a rozuzlil sa zápas s mečiarovským primitivizmom. Bolo prvých desať rokov v európskom klube rovnako úspešných?

Dňa 1. mája 2004 vstúpilo Slovensko do EÚ, krátko nato som sa presťahoval z rakúskej vlasti na Slovensko. „Prečo?“ znie otázka, na ktorú musím odpovedať najčastejšie vo svojom živote.