Úradnícka vláda má šancu ukázať kúsok normálneho, pokojného a odborného vládnutia.

Európa je spoločný dom, to znie krásne, no jeho súčasťou je aj prispôsobovanie sa, občas spory. Čo nám tá spoločná strecha dáva – menším i väčším národom v ťažkých časoch? Prijmeme pod ňu Ukrajinu? Radoslaw Sikorski v exkluzívnom rozhovore pre .týždeň.

Nebude tu dobre, kým si nebudeme vedieť nastaviť slušné pravidlá a nebudeme ich slušne rešpektovať. Ale my to nevieme a robiť nebudeme. Veď načo, hlavne, že máme stroj času.

V máji 2004 vstúpilo Slovensko do EÚ. Bol to veľký okamih a po rokoch mečiarovského marazmu sme sa ocitli v tomto elitnom klube. Aj napriek nesporným výhodám členstva sa u nás stále nájde veľa euroskeptikov.

Za určitých okolností, to môže byť práve bývalý predseda vlády. Len musí prestať s váhním a konať, keď sa naplní čas na zásadné rozhodnutie.

Slovensko je už dnes so zásobami plynu na tom lepšie ako takmer všetky krajiny EÚ – aj keby mali svoje zásobníky naplnené na 100 %. A to teda nemajú.

Všimli ste si? Zatiaľ čo Matovič páli po Hegerovi, Heger po Sulíkovi, Fico po prezidentke a fašisti po všetkých, jediný, kto v tichosti prezlieka koaličný kabát a pretláča parlamentom svoje záujmy je Boris Kollár.

Slovensko bude mať úradnícku vládu a je to štandardný postup, ústavný, dokonca môže krajine pomôcť. No je to aj moment, ktorý odhaľuje veľa o nás, našich postojoch a perspektívach. Ba možno sme svedkami až generačného zlyhania.

Minulý týždeň bol opäť raz politicky zábavný. Len to bola sranda iná, bol to smútok. Nastupuje úradnícka vláda, ktorú niektorí volajú aj prezidentská.

Eduard Heger, ktorý po dlhom trápení vystriedal na poste predsedu vlády chaotika, zákerného človeka, ktorý nemal ani najmenšiu schopnosť zastávať takýto dôležitý post, odchádza tiež.