Prvé slobodné voľby od Arabskej jari sa konali minulý týždeň v krajine, kde sa to všetko začalo, teda v Tunisku. Zvíťazila v nich v minulosti zakázaná islamistická Strana obnovy, vedená Rašidom Ganušim. Čo to znamená?

Dlhé roky som o nich vôbec nevedel. Mojim rodičom sa totiž podaril ojedinelý kúsok: až do mojich štrnástich rokov mi zatajili, že tu vôbec bol nejaký rok 1968, Pražská jar, augustová okupácia a po nej stotisíc okupačných sovietskych vojakov, čo tu zostali. Súviselo to možno s tým, že môjho otca, okolo roku 68 tridsaťročného mladého inžiniera, ktorý mal s dvoma červenými diplomami vysoké ambície, po augustovej okupácii tvrdo zastavili.

Pre Obamovu politiku na Blízkom východe je signifikantné, že zásadný prejav (tak ho médiám podsúvali jeho ľudia) o takzvanej arabskej jari predniesol, keď je v celom regióne už načisto letné počasie. Pol roka po tom, čo sa celý región začal otriasať, ako nikdy predtým, a pol roka po tom, čo sa komentátori spamätali a začali hovoriť o dopadoch arabskej nespokojnosti, prišiel prezident s víziami.

Stane sa arabská jar jeseňou Schengenu? Utečenecké vlny prichádzajú do Európy priebežne predovšetkým zo severnej Afriky a pobrežia Talianska a Španielska sú roky vystavené vylodeniam plavidiel so stovkami zúfalcov, túžiacich po živote v bohatej Európe.

Danubiana je prekrásne miesto, ale v deň na začiatku jari, keď teplota zrazu bláznivo vyskočí takmer na tridsať stupňov a večný vietor od rieky odrazu nechladí, ale osviežuje, v taký deň je Danubiana neodolateľná.

My máme jar, leto, jeseň a zimu. V najchudobnejšej krajine západnej pologule prežili vlani štyri hrozné ročné obdobia. Zemetrasenie, hurikán, choleru a voľby. Štyri rany pre Haiti. Smrteľné a naďalej otvorené.

Je len veľmi málo vecí na svete, ktoré vedia vohnať slzy do očí a vyvolať pocit, že sa vám najprv nosnými dierkami a následne celými dutinami práve prehnalo slušne nabité IC-čko.

Známy, ktorý pracuje vo vplyvnej nemeckej politickej nadácii, mi nedávno povedal niečo, čo asi v Česku zažíva mnoho voličov pravice: „Ako som bol minulý rok na jar v eufórii, tak som teraz v zime v depresii.“

Parlament ani minulý týždeň nezvolil generálneho prokurátora. Vládna koalícia si zobrala oddychový čas a bude o ňom, a teda aj o svojom ďalšom fungovaní rozhodovať na jar. Je osoba na čele prokurátory skutočne taká dôležitá, že pre ňu treba riskovať pád vlády?

Konferencia SFZ mala byť na jar, neskončila sa ani v septembri, ale najdôležitejšiu zmenu už máme za sebou: z Františka Laurinca je čestný prezident a z Jána Kováčika nový prezident SFZ.