Keď som ich pred takmer desiatimi rokmi uvidel prvý raz, bolo to niekoľko pekných červených bodiek, ktoré kdesi v diaľke osamotene svietili do tmy za mojím bratislavským oknom, ktorým som z Napoleonského vŕšku pozeral zhora na Petržalku a na Maďarsko a Rakúsko za ňou. Veterné elektrárne boli vtedy pre mňa nóvum, niečo také som zazrel zopárkrát predtým v Dánsku a v Nemecku na pobreží mora, ale tu, uprostred Európy, nie.

Dňa 20. júna 2011 v čísle 25/2011, ročník VIII, týždenníka „.týždeň“, v rubrike „.týždeň doma“ na 26 až 29 strane bol uverejnený článok autora Mareka Vagoviča s názvom „Kto pomáha Mellovi?“ s podtitulom „Prokurátor Šufliarsky, ktorý má koordinovať boj s mafiou, polícii včas neoznámil, že Karol Mello, podozrivý z objednávky vraždy, bude prepustený z väzby. Polícia tak nemá Mella pod kontrolou. Prečo to Šufliarsky urobil?“.

Som naozaj ženatý. Alfred Hitchcock to povedal jasne. Muž je naozaj ženatý až vtedy, keď rozumie každému slovu, ktoré jeho žena nepovedala. Moja žena mlčala a bol to horor ako z Alfredovho filmu.

Kto si pamätá na populárnu satirickú reláciu Tele tele, ktorú na Slovensku vysielala TV Nova a neskôr Joj, ten je určite nadšený aj z českej verzie formátu Partička.

Prezidentské voľby, ktoré na budúci rok čakajú Spojené štáty americké, budú v poradí päťdesiate siedme. Nie je to okrúhle číslo, no je to dôležitý míľnik vo vývoji krajiny. A hoci do šiesteho novembra, keď sa majú konať, zostáva dosť času, boj prebieha už teraz.

Prezidentské voľby, ktoré na budúci rok čakajú Spojené štáty americké, budú v poradí päťdesiate siedme. Nie je to okrúhle číslo, no je to dôležitý míľnik vo vývoji krajiny. A hoci do šiesteho novembra, keď sa majú konať, zostáva dosť času, boj prebieha už teraz.

Sedela som v kúpeľnom parku. Na lúke predo mnou sa vyhrievali mladíci, malý chlapček naháňal žltú nafukovaciu loptu. Z Tatrabanka Cinema bolo počuť zvuk Formanovho Taking off. Artfilm, začiatok mojich prázdnin, v Trenčianskych Tepliciach.

Sedela som v kúpeľnom parku. Na lúke predo mnou sa vyhrievali mladíci, malý chlapček naháňal žltú nafukovaciu loptu. Z Tatrabanka Cinema bolo počuť zvuk Formanovho Taking off. Artfilm, začiatok mojich prázdnin, v Trenčianskych Tepliciach.

Prečo som odišiel z Holandska? Rozmýšľam, že odpoveďou budú asi dejiny. Dejiny, ktoré na mňa tlačia. V tých dejinách sú generácie nevzdelaných chudobných židov, krajina, kde mojich rodičov dvanásťkrát zradili. A Vianoce.

Emigrácia mi zobrala priateľov, moje známosti z detstva, susedov aj ľudí, s ktorými som sa pozdravila raz-dvakrát na ulici. Jedného dňa mi zobrala strýkov, bratrancov, spolužiakov s ktorými som maturovala, dokonca aj hanblivého poštára, ktorý mi raz týždenne nosil papier.