Výchova dieťaťa sa vraj veľmi podobá tomu, keď ho učíte jazdiť na bicykli. Vtip je v tom, odhadnúť, kedy máte držať a kedy pustiť. Moje deti sa učili podozrivo rýchlo. Ale bordel v izbe majú nekonečný.

„Každý páv svoj chvost chváli,“ mohol by povedať niekto. Preto hneď na úvod musím napísať, že v prípade môjho textu o Konvergenciách nepôjde o klasickú recenziu. Na to mi je tento festival violončelistu Jozefa Luptáka príliš blízky.

Poslanec Igor Matovič rád provokuje, napríklad premiérku a poslancov svojím tričkom, ale nerobí to vraj naschvál, len sa mu ten odkaz na tričku páči. Vie, že v politike bude dlho a že ho znovu zvolia. Bojí sa len toho, že ho to vzďaľuje od rodiny.

Keď som si v piatok uvedomil, že od pádu komunizmu prešla takmer presná polovica môjho života, prekvapilo ma to. Pocitovo žijem v slobode oveľa kratšie, než v husákovskej normalizácii.

Podľa čínskych rodičovských pravidiel treba dať deťom zakúsiť aj trochu zimy a hladu, ak nám leží na srdci ich blaho. Moje deti dodržujú čínske pravidlo dobrovoľne: starší chodí celý rok v tielku a mladšia takmer neje.

Nemal som výber. Musel som sa stať hudobníkom. V našej rodine sa stále muzicírovalo. Keď sme šli niekam autom, spievali sme celou cestou. Otec zbieral ľudové piesne, mama bola chýrna speváčka, moji dvaja ujcovia Švancarovci boli ľudoví muzikanti, ktorí odohrali na myjavských kopaniciach tisíc svadieb.

Niet takého brlohu na svete, aby schoval darebáka. Spáchaj zločin a zem bude zo skla. Toho sa drží každé malé dieťa. Rodíme sa na tento svet ako Emersonovi idealisti. Aj moja Hana.

Aj malý pes dokáže v tvojej posteli zaujať takú polohu, aby pre teba prakticky nezostalo žiadne miesto. Varovala ma už v útlom detstve moja mama a ako obyčajne, mala pravdu.

Tak zvyknú kinofilovia niekedy nazývať filmy neposlušného španielskeho filmového velikána Pedra Almodóvara: Ženy na pokraji nervového zrútenia, Všetko o mojej matke, Zlá výchova, Volver, Rozorvané objatia.

Kde je vlastne to šťastie? Prečo sa nedá lokalizovať? Prečo sa nedá naplánovať? Alebo aspoň kúpiť, či vybártrovať? Sedím na letisku, idem do Nepálu a mnohým doma na Slovensku sa zdá, že to mám vyhraté. Že mám šťastie zabezpečené. Že pri mojom spôsobe života to jednoducho nemôže byť inak.