Dve z najpoprednejších ekonomických inštitúcií sveta, Medzinárodný menový fond a bývalý americký minister financií Larry Summers, upozorňujú, že globálnu ekonomiku možno čaká dlhšie obdobie nízkych úrokov. Prečo je to zlé a čo sa s tým dá urobiť?

Slovensko vo februári prvýkrát vo svojej samostatnej histórii zaznamenalo miernu defláciu, teda medziročný pokles cien. Centrálne banky a niektorí ekonómovia sa deflácie obávajú, no nie je jednoznačné, do akej miery ide vôbec o negatívny jav.

V Turecku žijem už takmer dva roky a na politiku ako súčasť života som si zvykla. Regionálne voľby však priniesli ešte zaujímavejšie a pestrejšie obrázky, ako by mohla ukázať napríklad prechádzka po Veľkom istanbulskom bazáre. Turci 30. marca odovzdali hlasy trom kandidátom – muhtar (akýsi richtár, správca najmenšieho územného celku), belediye başkanı (správca obce, dá sa povedať primátor) a büyükşehir belediye başkanı (správca veľkomiest) – a dva hlasy jednej strane, ktorej kandidátov tak posunú do mestského zastupiteľstva.

Eurá, doláre, koruny, ruble, libry, dináre, franky, pesety, rupie, taly, toliare, šilingy, guldeny, manaty, hrivny, dongy, kvachy, fuertá, pesá, líry, paangy, bahty, somony, dirhamy, leony, riály, colóny, kiny, lei, nairy, balboy, tugriky, meticali, pataky, laty, šekely, jeny, rupie, randy ...

Na Ukrajine ide do tuhého. Miznú, biedia a umierajú tam ľudia. Ľudia, ktorí v podstate chcú iba to, čo my máme normálne a každodenne – napríklad demokratický politický režim, relatívny blahobyt, obrovský európsky priestor bez hraníc.

Hobit: Smaugova pustatina, druhý diel trilógie, prišiel aj do slovenských kín 364 dní po premiére jednotky. Teda nie do roka a do dňa, ale do roka bez dňa. A to je možno to najpresnejšie, čo sa o ňom dá napísať.

Nový román nemeckej spisovateľky Kathariny Hageny má názov O spánku a mizení. Presne o to v ňom ide: o zaspávanie, miznutie, odchádzanie, ale aj o objavovanie zmiznutého.

České století je nový český seriál, v ktorom Masaryka zahral priam geniálnym spôsobom Martin Huba. Síce len v prvej epizóde, venovanej zákulisiu vzniku Československa, ale to je v zásade jedno, lebo veľké a väčšie herecké výkony dominujú aj ďalším epizódam (ČT1 ich vysiela v nedeľu večer). Má ich byť osem, dosiaľ ich je päť, pričom každá z nich sa venuje jednej zlomovej historickej udalosti moderných českých (a slovenských) dejín. Vznik republiky, Mníchov, Heydrich, 1948 a koniec Slánskeho. O čom budú ďalšie tri sa dá odtušiť, ale nepredbiehajme. Už to, čo sme z Českého století videli jasne naznačuje, že niekto tam, v Českej televízii, veľmi dobre vie, čo robí.

Predtým, než odíde domov, sedí a počíta mince. Má 55 centov v konvertibilných pesos. Je to ekvivalent celodennej práce, niečo, čo sa zmestí do rohu jej vrecka. Vie, čo si za tie peniaze ide kúpiť. To isté, čo vždy. Môže si dovoliť dva kuracie bujóny a kocku mydla. Osem hodín práce má hodnotu dochutenia ryže a trochy peny v kúpeľni. Táto žena patrí do Kuby, ktorá stále počíta ceny v národnej mene – kubánske peso – je to časť krajiny, ktorá nedostáva žiadne náhrady, nemá žiadne špeciálne privilégiá, nemá rodinu v cudzine, žiadny biznis doma, nič, čo sa skrýva pod pultom.

V minuloročnom septembrovom čísle časopisu Zem a vek začína Tibor Eliot Rostas svoj článok o jedenástom septembri vetou: „Atóm nie je materiálny útvar v priestore a čase, ale iba symbol, ktorý existuje len v učebniciach, nie v skutočnosti.“ S takým niečím sa dosť ťažko polemizuje.