Róbert Bezák hovorí o svojich snoch a aj o tom aký je jeho najväčší sen v reálnom živote

Jána Pavla II. nesprevádzala v živote schopnosť bilokácie, levitácie alebo iných viditeľných zázrakov, ako to bolo u mnohých iných svätých, ktorí tvoria súčasť dejín cirkvi. A predsa slová „Santo subito“ (svätý hneď), ktoré ľudia spontánne skandovali na jeho pohrebe, nikto nespochybňuje. V čom spočívala jeho svätosť?

Nominácia Tomáša Boreca na funkciu ministra spravodlivosti vzbudzovala po voľbách 2012 veľkú nádej, že druhá Ficova vláda bude mať pre spravodlivosť väčší cit, ako mala tá prvá. Bývalý šéf advokátskej komory mal totiž renomé a rešpekt.

„Čím väčšia moc, tým väčšia korupcia,“ povedal Edmund Burke (1729 – 1799). Burke bol zakladateľom modernej estetiky vznešenosti, úžasného a hrozného, nepredstaviteľnej veľkosti a ničoty, ale aj grotesknosti a banálnosti. Známejší je však ako írsko-britský politický filozof a politik. Je konzervatívnou stranou osvietenskej mince. Človeka pokladal za nedokonalého a hriešneho, bol si vedomý, že je plný emócií, na rozdiel od osvietenského racionalizmu bol skeptický voči rozumu jednotlivého človeka a možnosti videl skôr v rozumnom usporiadaní štátu. Odmietol Francúzsku revolúciu. Chápal odvrátenú stranu pokroku a vnímal človeka v jeho spätosti s tradíciou a ústavnosťou.

Dvojica Baláž & Hubinák je ikonou Rádia_FM. Púšťajú väčšinou bizarnú hudbu z archívov, s citom pre absurdný humor debatujú o zvláštnych veciach. Motto ich relácie to vystihuje najlepšie: „Čokoľvek, čo nečakáte.“

Nemecký Spiegel nedávno vyzval Čínu, aby „prevzala zodpovednosť svetovej mocnosti“ za Blízky východ.

Týždeň má krásne staré fotky a ja vraj môžem písať o čom chcem, najlepšie o jazze. Len tak mimochodom: po osemdesiatom deviatom sme sa – vtedy hŕstka zakladateľov Slovenskej jazzovej spoločnosti – dohodli, že vymažeme zo slovenčiny slovo „džez”. Mali sme pocit, že keď už sme raz slobodní, tak môžeme rozhodovať aj o tom. Nekonzultovali sme to s Jazykovým ústavom a džez sme pochovali. No jazz na Slovensku žije ďalej.

Čas je väčšinou milosrdný lekár, ale niekedy aj jatrí rany. V kauze odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka platí oboje, a oboje v mimoriadne hojnom množstve.

Neviem, čo je vysoké umenie. To, čo máme v sebe, sú jednoduché otázky. Prečo je okolo nás, ale aj v nás toľko bolesti? Prečo sa život nedeje podľa našich túžob? Prečo sme takí slabí? A pritom chceme byť silní a vydávať svedectvá o zmysluplných činoch človeka. Otázok je veľa, ale neustále oscilujú okolo slabosti a sily, pokoja a rozorvanosti, túžby či beznádeje ľudskej duše. Umenie tieto otázky zhmotňuje, divadelné umenie personifikuje.

Najprv, aby bolo jasné, o čom nehovorím: nehovorím o nedemokratických režimoch, kde sú ľudia akurát rukojemníkmi moci. Nehovorím ani o zločincoch a zločineckých klanoch, ktoré tak rady využívajú výhody demokracie. A nehovorím ani o korupcii, ktorá sa stala súčasťou našej každodennosti. Napríklad taký remeselník, ktorý mi príde opraviť záchod. Po dobre vykonanej práci si pri káve ponadávame na skorumpovaných politikov, a potom sa ma opýta, či mu zaplatím v hotovosti a bez faktúry, aby som ušetril na DPH. A už v tom ideme obaja.