V Československu som žil 27 rokov. A hoci traja moji kolegovia tvrdia, že ten štát musel zaniknúť, pretože v ňom z dvoch národov nevznikla jedna spoločnosť, pokladám sa za dôkaz pravého opaku.

Mnoho našich spoluobčanov sa domáha homosexuálneho manželstva ako ďalšieho kroku v demokratickom zápase proti nespravodlivosti a diskriminácii a pokračovania boja proti rasizmu.

Upozornenie: osoby, o ktorých píšeme v tomto článku, boli odfotografované so zahalenými tvárami a ich mená boli z bezpečnostných dôvodov zmenené. Z rovnakého dôvodu neuvádzame presné miesta v údolí Bekaa, kde sa rozhovory odohrali. Sýrske utečenky, s ktorými sme hovorili, sa totiž boja o svoj život.

Moja päťročná vnučka si nedávno zafilozofovala: „To o Jánošikovi nie je rozprávka, ale legenda, a čo je legenda, je pravda.“ Keď niektorí moji rodáci skákali cez vatry, ešte nebola na svete.

Mojím životom prešlo osem prezidentov: Gottwald, Zápotocký, Svoboda, Husák, Havel, Kováč, Schuster a Gašparovič. Vlastne ich bolo deväť. Tým deviatym bola takzvaná kolektívna hlava štátu. V nej sa však koncentrovala vôľa jediného muža - Vladimíra Mečiara, ktorý bol v tom čase premiérom a tejto „hlave" predsedal.

Je čas vianočného odzdobovania. Demaskujeme vianočné stromčeky. Výrazne sa pamätám na jedno takéto odzdobovanie. V kostole sme mali veľa stromčekov, ktoré bolo treba odzdobiť od vianočných gúľ. Keď som ich ukladal do krabice, myslel som na to, aký strašlivý pocitový rozdiel je medzi zdobením a odzdobovaním. Ozdoby som navyše do krabíc odkladal nevšímavo, mali to totiž byť moje posledné Vianoce v Bratislave. Nedával som pozor ani len na to, či sa nitky zahrčkajú alebo nie, veď čože, budúce zdobenie tu už nebudem. Ale uvedomil som si, že guľa je udivujúca. Dokonalý tvar.

Pred niekoľkými rokmi ma moje obchodné cesty zaviali do Salt Lake City, hlavného mesta amerického štátu Utah. Potreboval som tam kúpiť internetovú doménu, ktorej vlastníkom bol chiropraktik Matthew Roller. Pred odchodom ma niektorí moji kamaráti z Arizony varovali, že v Utahu je veľa mormónov. Mormóni sú čudní, veľmi čudní, bolo ich typické vyjadrenie. A mňa premkli isté obavy.

Novohrad patrí k mojim najobľúbenejším častiam Slovenska, a moje srdce zaplesalo, keď som objavil veľkú tetu slovenskej literatúry, celoživotnú Novohradčanku Timravu. Na tom, ako Timrava v Skúsenosti opísala svoje stretnutie s Hviezdoslavovou pokryteckou vdovou, som sa šiel ušúľať od smiechu. Chcel som stráviť jeden deň putovaním po Timraviných stopách. K evanjelickým dedinkám v zapadnutom hornatom kraji Ostrôžky sa ide dlho, serpentínami. Timravino rodisko Polichno leží vo výške 600 metrov, mobilný signál tu nie je, pouličný život ovládajú rómske deti. Fara, v ktorej spisovateľka žila 42 rokov, je zavretá. Len starosta má kľúče, dozvedám sa, ale ten tu dnes nie je.

Plamene v Krásnej Hôrke. Smrť v Hurbanove. Kuffa v zápale boja proti homosexuálom, prostitútkam, narkomanom a Rómom. Frešo s Kaníkom v osade, kde na tvári miesta bez rozpakov oznamujú miestnym obyvateľom, že sa ich chystajú odtiaľ vyhnať. Hlina s Matovičom na výskumnej ceste za „skutočným životom Rómov“, o ktorom vedela už pred desiatimi rokmi oveľa viac Inge Antalová v knihe Chaos totalos. Ako poslovia dvoch učiteliek z Dobšinej odkazujú neprispôsobivým obyvateľom so širokým úsmevom, že na nich pripravujú zákon, ktorý ich zbaví finančného príspevku za to, že ich deti chodia do školy.

Váhate, ktorý z dvojice Gabčík – Kubiš bol Slovák a ktorý Čech? Istý plukovník českej armády sa pri rozhovore s mojím českým manželom na túto tému pousmial: „Hádam si Slováci nemyslia, že druhý parašutista sa volal Nagymaros.“ Typický český fórik.