Držíte v ruke hriešne drahé šampanské, hodiny odrátavajú posledné sekundy starého roka a vy rozmýšľate, čím takým jedinečným osláviť príchod toho nového. Pri pravom šampanskom je to jednoduchá voľba – pravý kaviár!

Tak je to konečně tady, poslední (nikoli nejposlednější) summit cestu k fiskální unii eurozóny (Anglie nepodepsala) přísně narýsoval! Disciplinu předevšími i kdyby vedla k eurogeddonu! Automatické sankce za přestupky vůči maastrichtským pravidlům, kontrola státních rozpočtů z centra Unie (teď už Frankfurt), ústavní pojistky, sjednocení daní a výdajů. První krok k Fiskalunionu. Za německý požadavek sine qua non, aby se nemyslitelné mohlo stát myslitelným a Německo smělo přispívat do společné neústavní kasy. Chudáci Němci, bylo jim slíbeno, že se tak nikdy nestane, na rozdíl od Švédska nesměli ani hlasovat, a teď jim politici vnucují názor, že euro, unie i společný trh tvoří nerozbornou jednotu společné Evropy i Německa, kterou oni musí zachránit. Chtěli být dobrými Evropany a teď mají to, co popsal trefně lidový tisk: Deutschland, Deutschland, zahl´ fur alles…

Robievam tak raz do mesiaca programy v rádiu. Nie také tie svoje fejtóny, tie tým nemyslím, ale skutočné programy. Polhodinový blok, kde si musíte vymyslieť tému, napísať scenár, zohnať hostí a v mojom prípade dokonca, pretože som si to vymyslel, zohnať muziku.

Dajte Talianovi loptu a on s ňou okamžite začne robiť kúsky, aké svet nevidel. Podobné je to aj pri jedle. Zoberme si len také syrové lopty a loptičky, ktoré Taliani volajú mozzarella.

Jeden z nich bol podozrivý zo spolupráce s KGB, druhý bol agentom tejto tajnej služby v najtvrdších stalinských rokoch. Nobelovu cenu za fyziku dostal len ten podozrivý.

„Čo sa stane na vinobraní, zostáva na vinobraní,“ pripomína mi s úškľabkom mladý Francúz, kým v rukách rýchlo šúľa prvú rannú cigaretu. Heslo ospravedlňuje výstrelky v období zberu úrody na vinohradoch. Robota je ťažká, ale atmosféra uvoľnená. Taký únik z reality.

Nádejná budúcnosť Françoisa Hollanda, víťaza primárok v socialistickej strane, ktorý má šancu o pár mesiacov poraziť Nicolasa Sarkozyho a stať sa novým francúzskym prezidentom, sa vlastne začala písať už v noci zo 14. na 15. mája 2011.

Berlín je po Paríži a Londýne najnavštevovanejšie mesto Európy. A asi jediné hlavné mesto, ktoré má turistiku ako hlavný motor svojej ekonomiky. Ono všeobecne je Berlín také čudné hlavné mesto. Asi nikde na svete nie je metropola, kde by bola nezamestnanosť dvakrát vyššia ako celoštátny priemer, kde by boli nájmy bytov polovičné ako vo väčšine nemeckých miest, a ktorá by sa potácala na hrane bankrotu, a pritom by to nikto neriešil.

Traja tenori, opera či pop? Čo tam po obsahu, forma, jedine forma je skutočne dôležitá. Na rozdiel od obsahu, forma dáva veciam tvar. Obrazne i doslova ich priestorovo vymedzuje a v konečnom dôsledku ich ukazuje takými, aké sú. Nie ako sa javia. Na to je práve obsah, na budenie zdania, na ilúzie, na falošnosť aj na bohapusté nehorázne lži.

Vergilius napísal, že Líbyjčania sú „hrubí v čase mieru a nebezpeční v čase vojny“. Starý pán to napísal pred pár tisíckami rokov, takže to nemožno brať príliš vážne. Samozrejme, na tú dnešnú líbyjskú lúzu nemohol ani pomyslieť. Médiá až doteraz zveličovali a vyrábali šou. Líbyjčania nie sú žiadni Afganci. Netreba zabúdať, že Líbya je jediná trofej, akú kedy veľká talianska armáda dole na Juhu získala.