Rozoznávam ich podľa topánok. Veď, kto by mal v krajine, kde je o polnoci 31 stupňov, vysokohorské vibramy na nohách? Letisko v Dohe je pre mna už niečím ako zastávka električky v Bratislave.

Devätnásť islamistov z teroristickej siete al-Káida zaútočilo 11. septembra 2001 v štyroch dopravných lietadlách na ciele v USA. Dve lietadlá vrazili do budov Svetového obchodného centra v New Yorku, tretie narazilo do budovy Pentagónu vo Washingtone a štvrté sa zrútilo v štáte Pensylvánia.

Mimoriadny úspech televízneho seriálu When they see us, ktorý mal na Netflixe premiéru 31. mája, určite nepotešil Lindu Fairstein. A nepotešila ju ani diskusia k tomuto seriálu, sprístupnená na Netflixe minulú sobotu. Bývalá prokurátorka z New Yorku môže ľutovať, že nežije na Slovensku.

Je ťažké držať krok s dobou. Napríklad plastika. Viem, nie som žena, ale hádam by sa patrilo podstúpiť nejakú, aspoň drobnú plastickú operáciu. Čo ja viem čoho. Mal by som sa poradiť s rodinou. Lenže to je nebezpečné. Nezhodli by sa.

Nie dosť, že nás tu môžu nakaziť vírusom kravy, vtáky či iný hyd, dnes už človek, aby sa mal na pozore pred počítačom. Ten ho totiž môže nakaziť malwarom, teda škodlivým softvérom, ako sú vírusy, trójske kone či spyware. Alebo naopak, človek môže zavíriť počítač, či dokonca iného človeka takýmto softvérom.

Exit Through The Gift Shop je film z viacerých dôvodov kuriózny. Pôvodne mal byť o Banksym a ďalších, medzičasom už etablovaných street umelcoch a nakoniec je Banksyho filmom („A Banksy movie“ stojí v podtitulku) o bláznovi, ktorý napriek tomu, že má videokameru, nie je kameraman, a napriek tomu, že predáva umelecké diela za desaťtisíce dolárov, nie je umelec.

Príbeh summitu summitov a novej zmluvy START Americkému prezidentovi Barackovi Obamovi sa v krátkom časovom slede podarili dve mediálne akcie s nukleárnym kontextom. S ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom podpísal v Prahe novú verziu zmluvy START a hneď nato hostil vo Washingtone summit 47 štátov, ktorý mal ambíciu ochrániť existujúci nukleárny štiepny materiál pred rukami teroristov. Celkom príznačne to médiá síce oslávili, ale dosť vlažne. A na druhý deň zabudli.

Keď konkláve zvolilo Josepha Ratzingera za pápeža, väčšina Nemcov zrazu zabudla, že ešte donedávna mal doma visačku arcikonzervatívneho spiatočníka. Ale 20. apríla 2005 vyšiel bulvárny Bild s legendárnou titulkou "Wir sind Papst!" (Sme pápež!), a aspoň načas bolo rozhodnuté. Niežeby sa z Nemcov zrazu stali bohabojní katolíci: ale voľba Nemca za pápeža pôsobila na národ, gniavený výčitkami svedomia, ako definitívne rozhrešenie za Hitlera.

"Dnes večer nie sú žiadne nové správy," povie moderátor a nasleduje pätnásť minút klavírnej hudby. Dnes nepredstaviteľné, ale stalo sa. Ako minulý týždeň pripomenula ČTK, pamätný "deň bez správ" nastal v rádiu BBC pred osemdesiatimi rokmi presne 18. apríla 1930 na Veľký piatok. Nešlo o žiadnu provokáciu, ani si redaktori svojvoľne neurobili veľkonočné prázdniny. Deň bez správ mal hneď niekoľko príčin. V skutočnosti to vlastne ani nebol deň bez dôležitých udalostí, začali sa napríklad nepokoje na území vtedajšej Indie, správy o nich sa však do redakcie nedostali včas.

Mal som slovenskú hymnu vždy rád. Po tej našej českej uspávanke, veď viete: „Kde domov můj“, mi tá slovenská blesky metajúca polovica chýbala a chýba mi ešte aj teraz, po dvadsiatich rokoch od federácie.