Navzdory svojmu veku, Jakub Naod citlivo vníma dianie na Slovensku. Ako vraví: „Sloboda nie je samozrejmá a keď zlomíme nad Slovenskom palicu, tak už tu možno dlho nebude.“ Jeho odhodlanie a vôľu, ktorá z neho vyžaruje, by sme dnes potrebovali viacerí.

Ešte úplne neviem, či sa mi v novom svete páči alebo nie, ale nakoniec si asi budem musieť zvyknúť. Súhlasiť nebudem takmer isto, so súhlasom mám vo všeobecnosti problém a problematicky si aj zvykám, zvlášť na nové poriadky, ktoré sa z môjho uhla pohľadu javia nemorálne, ale to je dlhodobý problém, nie krátkodobý a tak vôbec.

Občianska spoločnosť sa začala v komunistickom Československu formovať na námestiach, definitívne sa tam zrodila po násilnom zásahu polície a špeciálnych jednotiek a pokojným spôsobom porazila komunistov s obrovskou podporou námestí. Ako to bude prebiehať dnes?

Vyjadrenie štvorice poslancov zverejnil na sociálnej sieti Migaľ.

To, co se děje na Slovensku, nemá v Evropě obdoby. Premiér Robert Fico se chová tak, jako by ho postihla těžká duševní porucha, a je příznačné, že ho pokárali slovenští psychiatři a psychologové.

Ani z pódia som nevidel na koniec davu. Čelo pochodu sa už vracalo z otočky po Hlavnej, chvost ešte len opúšťal námestie na druhej strane.

Provincia Quebec začala umožňovať osobám so zhoršujúcim sa zdravotným stavom požiadať o asistovanú smrť dlho vopred.

Opoziční poslanci za SaS to vyhlásili na tlačovej konferencii v reakcii na štvrtkové mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady SR k informáciám SIS o údajnej destabilizácii Slovenska.

Zmietame sa v každodennosti, často osamelí, pokúšame sa vyplniť prázdno v duši, unikáme do toho, čo nás ničí. Robíme veci, ktoré sa nám priečia, pre chvíľku úľavy. A hľadáme cestu ako z toho von. Cestu k uzdraveniu duše, k spokojnosti, k slobode.

Máme v Petržalke jedno námestie, ktoré je pomenované po vrahoch. Volá sa Námestie hraničiarov. Bývam v blízkosti a bolo to pre mňa frustrujúce. Bolo by to ako keby niekde v Nemecku mali Waffen SS Platz alebo ja by som žil na Námestí arizátorov.