Od léta 2015, kdy Trump oznámil prezidentskou kandidaturu, se postupně stal dominantní figurou Ameriky. Jeho porážku v Republikánské straně si nikdo nedokázal představit. Teď se to může změnit.

Putinova vojna proti Ukrajine nám pripomína zaujímavú skutočnosť. Je tu agresor, ktorý sa správa ako gangster, no tento gangster zároveň vystupuje ako moralista. Vieme, že o jeho motivácii si nemôžeme robiť ilúzie, potrebujeme však jej dôkladnejšiu znalosť.

Rozumiem pokušeniu hľadať za odborárskou akciou predĺženú ruku Smeru.

Známé rčení praví: Dej si pozor na to, co si přeješ, mohlo by se ti to splnit. Fotbalové mistrovství v Kataru je v mnoha ohledech přesnou ilustrací jeho moudrosti.

Ktovie, možno by sme mali jasať nad tým, že Slovensko je dnes dostatočne európske a dostatočne svetové, aby jeho spoločnosť rozdeľovali ideové spory, ktoré sme sami nevynašli, no v ktorých pátose a zášti sa náhle cítime tak doma.

Opoziční politici už Dudu skritizovali a obviňujú ho, ako aj jeho úrad, z nedbanlivého prístupu k bezpečnosti.

Ukrajinský vojenský postup a ruská strata iniciatívy sú aj na prahu zimy akiste dobrou správou. Cesta ku konečnému víťazstvu Ukrajiny a skutočnému posilneniu bezpečnosti slobodného sveta však ešte zďaleka nekončí.

Zprava doleva je na americkém politickém spektru shoda na tom, že největším poraženým posledních voleb je politik, který vůbec nekandidoval, a sice Donald Trump.

Samozrejme, že 17. novembrom to neskončilo. Ani v roku 1989, ani tým dnešným. Aj blesky „z jasného neba“ majú svoj pôvod. To platí aj pre zmeny politických režimov. A nejde len o ich prehistóriu, ale aj o ich pokračovanie.

Tridsaťtri rokov od revolúcie v novembri 1989 je príležitosť na bilancie. No otázka o našej dospelosti môže budiť nedorozumenie. Pod dospelosťou si možno predstavovať stav ukončeného vývoja. To určite nie je náš prípad; no nie je to ani zlá správa.