Stalo sa to zhruba pred dvomi mesiacmi v Budapešti. Petr Pithart bol ocenený Cenou svätého Vojtecha, ktorú udeľuje rovnomenná nemecká nadácia.

Keď som sa v júni po piatich mesiacoch práce v rozvojovej krajine na týždeň ocitla doma, všetko mi bolo vzácne a postihla ma nostalgická nálada i prílišná zhovievavosť. Bola som síce v rodnom, ale takpovediac v cudzom meste, takže som len krčila plecami počas rýchlych presunov pod zemou (podchodmi s tematicky gýčovou graffiti-výzdobou) či nad zemou (v bludisku „kreatívne“ ponatieraných novozateplených panelákov).

Prešiel rok a máme tu zase ramadán. Teda necelý rok, lebo začiatok je vždy trochu posunutý, čo sa každý dozvie prakticky na poslednú chvíľu. Moslimské mesiace majú obyčajne 28 dní, ale všetko to závisí od pozorovania mesiaca. Pred skončením mesiaca Šaban zasadne tu v Islamabáde na streche najvyššej budovy akási komisia, pozostávajúca z niekoľkých najváženejších imámov a bdie nad správnym uplatňovaním moslimských zvykov a zákonitostí. Tí pozorujú Mesiac v noci a hlavný imám ráno oznámi, či bolo vidieť, že sa Mesiac zmenil, alebo nie, a teda či nasledujúci deň je prvým dňom nasledujúceho mesiaca (v tomto prípade ramadánu) alebo treba ešte čakať.

Krátko po Vianociach 2012 som bol na výstave v Musée de la Poste v Paríži, ktorá sa nazývala Aude-là du Street Art (Za streetartom). Človek nemusel byť sociológ, aby si všimol rozdiely medzi tými, ktorí na nej boli, a ľuďmi, ktorí v tom istom období navštívili iné parížske výstavy, napríklad Canaletto et Guardi v Musée Jacquemart-André.

Sleduje ho vlastný sused. Nikto mu to nepotvrdil, nečítal to v žiadnej správe a nemá ani žiadnych kamarátov medzi policajtmi, ktorí by ho varovali. Nie je však hlúpy. Kedykoľvek otvorí dvere na svojom dome, zbadá, ako sa iná hlava vo vedľajších dverách pohne. Keď je vonku pred domom, či už prichádza, alebo odchádza, trikrát z piatich prípadov stretne staršieho muža, ktorý žije v jeho susedstve. Tvári sa, že zase raz polieva. Kvetináče sú pritom plné vody, ale on stále polieva a polieva.

Minulý mesiac sa v Pakistane uskutočnili všeobecné voľby a bol to menší zázrak. Prvý raz od vzniku tejto krajiny, teda od roku 1947, tu odovzdala moc demokraticky zvolená vláda po uplynutí celého funkčného obdobia piatich rokov. Žiaľ, Pakistan by potreboval takýchto zázrakov viac.

Ani studený vítr pod šedou potrhanou oblohou a nadcházející pohřeb slavné premiérky nemohl zkazit radostnou náladu v knihkupectvích i na knižním veletoči.

Vitamíny delíme na šesť základných typov. Volajú sa A, B, C, D, E a K. O tých prvých piatich sme písali v predchádzajúcich piatich číslach .týždňa, o tom šiestom zatiaľ nebola reč. Takže, čo je to za vitamín a prečo sa nevolá F? Prečo odrazu ten skok v abecede?

Ceremoniální pohřební průvod pod šedou větrnou oblohou s ostatky slavné premiérky se pomalu, slavnostně a za občasného potlesku přihlížejících ubíral k svatopavelské katedrále a navzdory oficiálnímu smutku, tak jako kdysi při pohřebu Winstona Churchilla, jejího slavného předchůdce, lidé slavili majestát a slávu Velké Británie.