Pápež Pius X. raz povedal: „Dajte mi deti do šesť rokov, a potom si ich už môžete zobrať“. Mal na mysli, samozrejme, to, že pre život každého dieťaťa sú rozhodujúce prvé roky života, prostredie, v ktorom žije, ľudia, ktorí ho obkolesujú a formujú.

Zlé jazyky hovoria, že nové bondovky sú zaplatené skôr, ako ich ktokoľvek v kine videl. Zdráham sa tomu uveriť. Predsa len, Quantum of Solace stálo plus-mínus dvesto miliónov dolárov, je vôbec možné, že taká suma sa producentom zišla v kasičke iba vďaka product placementu, čiže umiestňovaniu produktov vo filme?

Čo už len môže byť zaujímavé na živote v mestečku, ako je Neuburg an der Donau! Ospalá hornobavorská provincia, ani nie tridsaťtisíc obyvateľov. Starnúci mníchovský bonviván, od ktorého som kedysi kupoval ojazdeného forda, iba vyvaľoval oči do krajiny a neustále opakoval: „Préria! Vy tu žijete v prérii!“

Pri pohľade z lietadla na latinskoamerický kontinent vás zaujme červenkavá farba zeme. Aká je táto krajina? Akí ľudia tu žijú? pýtal som sa v duchu, keď som v decembri 2000 letel na pozvanie argentínskych jezuitov do ich krajiny.

Na začiatku modernej literatúry stojí neschopnosť kresťanského Západu vyrovnať sa so zlom a poraziť ho. Nie Don Quijote, ktorý sa pozerá dozadu, ale Celestína, Don Juan, Candide, Emil a Werther. To sú monštrá modernej doby.

Písať o mojej ceste je ťažké asi tak, ako učiť sa na test z matematiky v nočnom klube. Odkedy som opustila Kubu, mám pred očami novú realitu. Mám dilemu, či sa mám na svojej ceste správať ako jej protagonistka alebo novinárka, či tu mám žiť, alebo písať. Robiť obidve veci je ťažké, najmä pri intenzite všetkého, čo tu zažívam.

Slováci začali vo veľkom prichádzať do Spojených štátov až v desaťročiach po skončení vojny Severu proti Juhu. No nejakí tam žili už predtým. A nasadzovali život za budúcnosť svojej novej domoviny.

Basgitarista skupiny Para a architekt Matúš Vallo tvrdí, že architektúra je ťažké zamestnanie, ale je to úžasný svet, ktorý má moc meniť veci. Aj preto založil s kolegom Oliverom Sadovským iniciatívu Mestské zásahy, aj preto občas moderuje pre STV program o architektúre.

Určite ste tú anekdotu už počuli: „Stretnú sa Čech, Žid, Rakúšan, Japonec a Avatar – čo to je?“ – „Prezidentská voľba v Česku.“

Na úvod sa podarilo Martinovi Ehlovi, novinárovi a môjmu priateľovi, urobiť jedno malé faux pas. „V plynojeme som ešte žiadnu debatu nemoderoval,“ vyhlásil neformálne, no žiadny z nemeckých účastníkov Česko-nemeckého diskusného fóra sa nezasmial. Pretože plynojem sa po nemecky povie Gasspeicher a od doby, keď nemeckí nacisti plynom vyvraždili väčšinu európskych Židov a českých a iných Rómov, sa vtipy na tému „plyn“ medzi nemeckou dobrou spoločnosťou nenosia.