Je to už dávno, čo som bol na stáži v rakúskych novinách Kleine Zeitungen v Klagenfurte. Mimochodom, idylické miesto. Alpy, krásne, priezračné a v lete aj teplé jazerá, otvorený kraj na juh Európy, svojím spôsobom úplná blahobytná idyla. Na starosť ma dostal jeden novinár, z môjho pohľadu postarší, v tom roku 1992 elegantný štyridsiatnik. „U nás sa cez víkend mestá vyľudnia, ľudia odchádzajú na svoje chaty a chalupy,“ hovoril som mu. Čudoval sa. „Tu v Rakúsku si vlastný víkendový dom môžu dovoliť len najbohatší. Hmm, to je naozaj zvláštne.“

Keď som kedysi skončila preduniverzitné štúdium, mala som pocit, že mi už nič nepatrí, možno už ani moje vlastné telo. Život v ubytovniach v človeku vyvolá dojem, že celá jeho existencia, intimita, osobné veci, ba aj nahota, to všetko sa stalo verejným statkom. „Zdieľať“ je povinné slovo, stalo sa takou normou, že už ani na chvíľu nemožno byť sám. Po rokoch mobilizácie, družstevných táborov a smutných školách som sa potrebovala predávkovať súkromím.

Milí priatelia. Moja manželka je majsterkou neočakávania. V preklade to znamená, že nie je naivka. No nie je ani vypočítavá. V inom prípade by sa nevydala za básnika, čo je tvor nepoužiteľný. Snažím sa ju presviedčať, že v mojej osobe dostala viac, ako si myslí.

Spievajúca plyšová kvetinka. Zlomená herecká cena z filmového festivalu. Listy a obrázky od detí, čo chodili do mojej čajovne v Spišskom Hrhove. Plagát chorvátskeho popového speváka typu Bon Jovi, strhnutého počas veselej noci v kempe v borovicovom lesíku na Makarskej, keď sme nemali na hotel a spali sme tajne na zemi..staré karimatky a spacáky, obžraté moľami, plchmi a myšami.

Minulý štvrtok poslal švajčiarsky súd v Bellinzone na štyri roky a štyri mesiace do väzenia Antonína Koláčka (54) a spolu s ním štyroch ďalších Čechov, ktorí koncom 90. rokov spáchali mnohomiliardovú privatizačnú krádež. Pri tej správe mi až slzy vbehli do očí: Veď to je moja mladosť! O nečistom ovládnutí Mosteckej uhoľnej som písal pätnásť rokov.

V roku 1987 som si v Moskve zašiel na slávny seminár veľkého matematika, nevidiaceho Leva Pontrjagina. Na moje prekvapenie sa v ňom nehovorilo o matematike, témou bol občiansky odpor proti „perebroske“, do ktorej sa zapojil aj osobne Pontrjagin. Perebroskou sa nazýval gigantický projekt nasmerovania vodnatých severných riek do Kaspického mora. Dôvodom bol dlhodobý nevysvetlený pokles jeho hladiny v minulosti a starosti, ktoré to spôsobovalo ťažbe ropy. Lenže v roku 1987 už hladina stúpala a napriek tomu sa perebroska projektovala ďalej.

Národná bločková lotéria Od 1. septembra sa môžu obyvatelia Slovenska zapojiť do Národnej bločkovej lotérie. Ministerstvo financií ju zavádza ako jeden z nástrojov v boji s únikmi pri dani z pridanej hodnoty. Spotrebiteľov má viesť k zodpovednosti v súvislosti s pokladničnými dokladmi. Spotrebitelia by sa mali zaujímať o to, či sú bločky pravé a podnikatelia by zase mali byť féroví vo vydávaní pri platení. Občania budú môcť zaregistrovať svoje bločky z elektronickej registračnej pokladne do lotérie cez Tipos za 20 centov alebo za 12 centov cez SMS, prípadne cez internet a mobilnú aplikáciu zadarmo.

Dneska som sa viezla na tatrovke. A nielenže viezla v zmysle nechala som sa viesť, ale som viezla sama seba! Sedela som za tým obrím volantom, vysoko nad prašnou cestou, plnou ihličia v záhorskom lesíku, vysoko nad problémami ľudstva...riadila som ten obrovský kolos, on išiel, kam som chcela a kam som vládala z celej sily zatočiť volantom. Žasla som, keď som to rozbehla na štvorke do kopca, zaprášilo sa nám pod kolesami, bábätko v mojom bruchu sa natriasalo do rytmu jazdy a vôbec neprotestovalo.

Pred časom sa mi zazdalo, že som prišla o zub. Ten maličký na boku, ktorý je so mnou už vyše 30 rokov. Mliečny rezák, čo mi nikdy nevypadol a ja už roky viem, že sa oň musím starať, pretože ho nemá čo nahradiť. Keby tu bola moja babička, asi by to celé spojila so snami a usúdila, že niekto zomrie. Rada spája sny, v ktorých človek stráca stoličky, predné alebo iné zuby so stratou milovanej osoby. Z čistej predtuchy. Sama nosí zubnú protézu a už pochovala skoro všetky svoje kamarátky.

Z boja vlády s krízou sa už kľuje podobná sága, akou je voľba prokurátora. Záverečný akord jari od ministra Kažimíra, že z rozpočtu 2014 mu chýba rovná miliarda, preto už ani nerozčeril mútne vody. Zvykli sme si, že každý druhý mesiac ktosi ohlási nejaký výpadok.