Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.

Skoro vždy, keď Izraelčania sledujú ekonomické spravodajstvo o rastúcich cenách ropy a o ďalšej revolúcii v arabskom svete, ktorá nimi môže ešte viac zamávať, spomenú si na premiérku Goldu Meirovú. Cynická dáma sa preslávila vetou, že Mojžišovi trvala cesta z Egypta do zasľúbenej zeme preto až 40 rokov, lebo hľadal jedinú krajinu v celom regióne, čo nemá ropu. A našiel Izrael.

Na východe Slovenska ľudia opäť strácajú, obrazne aj doslovne, pevnú pôdu pod nohami. Ako žijú pol roka po povodniach a zosuvoch v Nižnej Myšli, Kapušanoch a na iných postihnutých miestach?

Do roku 2010 sa Európa mala stať „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou vedomostne orientovanou spoločnosťou na svete“. Tak znelo oficiálne vyhlásenie Európskej komisie v takzvanej Lisabonskej agende v roku 2000. Od toho odvážneho prísľubu prešlo desaťročie a dnes je to už oficiálne: Európa nie je šampiónom v raste, Európa v raste prepadá. Kým súčasné členské krajiny EÚ zaznamenali za posledných desať rokov rast 14 percent, Severná Amerika zaznamenala 18 percent, Latinská Amerika 39 percent, Afrika 63 percent, Stredný východ 60 percent, Rusko 59 percent, Singapur, Južná Kórea, Indonézia a Taiwan 52 percent, India 104 percent a Čína 171 percent.

Zem sa skladá zo zemského jadra, zemského plášťa a zemskej kôry. Odkiaľ to vieme? Nuž, vieme to len z počutia. Nikto z nás tam nebol, nikto z nás to nevidel. Naozaj nikto – ani odborníci. Aj oni to vedia len z počutia.

Od vstupu do EÚ je všetko, čo sa deje v Bruseli, aj vecou Slovenska. Preto je v našom životnom záujme odpovedať si na otázku, či EÚ koná rozumne, alebo je to čistý socializmus, ako tvrdí Richard Sulík.

Prišla knižka, normálne, poštou, s výrazným červeným nápisom na obálke – pracovný výtlačok – nepredajné. O pár mesiacov by mala byť bestsellerom. Taký je plán, kvôli tomu prišla, aby bol publicista v obraze, keď to vypukne, a ak sa mu bude chcieť, aby prispel pár riadkami. Najlepšie recenziou v čomsi mienkotvornom. Nie je podmienkou, aby tá recenzia knižku posvätila, pokojne ju môže znosiť pod zem. Niet žiadnych podmienok okrem tej, aby si knižku ten, komu prišla, nechal zatiaľ pre seba.

Povstanie v Egypte vpadlo do scenára ďalšieho zo summitov EÚ ako na zavolanie. V oficiálnom programe bola totiž na prvom mieste energetika. A predstava akejsi novej suezskej krízy - čo je krajný scenár, ale nie vylúčený – je dosť katastrofická na to, aby desila politikov.

Tie dve správy z minulého týždňa nesúvisia spolu len zdanlivo: eurokomisárka Viviane Reding vyzvala stredné a veľké firmy, aby svoje manažmenty obsadili aspoň z jednej tretiny ženami. Inak ich vraj EÚ donúti zákonom. Nuž a slovenská vláda sa uzniesla, že rodina s dvoma pracujúcimi rodičmi, ktorá umiestni svoje dieťa do troch rokov do predškolského zariadenia, dostane viac peňazí než rodina, v ktorej muž pracuje a žena sa stará o malé deti doma.