Zimomřivé jaro. Na nebi cáry šedivých mraků vedou zuřivou válku a smutné mokré velkoměsto bičují poryvy ledového deště. Ve výstavní hale londýnského knižního veletrhu je sice teplé útulno, a příchod z mokré zimy do tepla je velkou úlevou, méně radostný pohled je ale na prořídlou účast návštěvníků. Ekonomická stagnace doléhá i na knižní trh – nakladatele, knihkupce, distributory i spisovatele, ale zejména na obchodníky s autorskými právy, kteří se právě tady každoročně scházejí, aby prodali své úspěšné tituly do cizích lovišť.

Mal som taký zvláštny sen. Blížil som sa so skupinou ľudí k veľkej budove. Bol to niečo ako chrám, alebo možno centrálny úrad. Mala veľmi veľa schodov. Zrazu nás predišlo obrovské nákladné auto a pred našimi zrakmi priamo na cestu k budove vyklopilo náklad zeminy a kamenia. A potom zmizlo. Dolná polovica schodov bola teraz zasypaná po celej šírke.

som práve pri Jadrane, kde som chcel pár dní vnímať len ruch starých mestečiek a krásne farby mora. Lenže Teba chcú posadiť na psychiatriu, a to je také šialené, že Ti musím napísať.

Od čias cyklistických Pretekov mieru, výstavného športového podujatia socialistického Československa, a hviezdnych pretekárov, akými boli a stále sú Jan Smolík, Ján Svorada, Pavol Gálik či Dušan Zeman, Slovensko nezažilo taký záujem o cestnú cyklistiku, ako je tomu v tomto roku a práve v posledných troch týždňoch.

Keď v marci tohto roku zomrel Ján Komorovský, v médiách bol problém nájsť jeho fotku. Pritom odišiel muž, ktorý v sebe spájal všetky cnosti 20. storočia. Komunita slovenských humanitných vedcov nemá veľa osobností, ktoré by v sebe spájali toľko ideálov a boli takým vzorom neskorším generáciám študentov. Komorovský bol katolík, patril ku Kolakovičovým žiakom a Podzemnej cirkvi. Bol to však aj vedec, zakladateľská osobnosť slovenskej religionistiky a k vede vždy pristupoval vedecky. Ak má ešte zmysel nazvať niekoho humanistom, Komorovský ním bol. Domnieval sa, že humanitné vedy ovplyvňujú človeka viac než prírodné a dobrým humanitným vedcom nemožno byť bez toho, aby ste boli aj dobrým človekom.

Júnová Bratislava je taká prehustená hudobnými akciami, že ak nemienite do kultúry investovať značnú časť rodinného rozpočtu, musíte väčšinu z nich oželieť. Kto si zo širokej ponuky zvolil koncert afroamerického tenoristu Lawrence Brownleeho s jednoduchým názvom Belcanto, určite nepochybil.

Nedávno publikovaný list Ernesta Hemingwaya talianskemu priateľovi údajne odhalil „ľudskú stránku“ tohto spisovateľa. Konkrétne malo ísť o to, že veľký Hemingway sa podľa listu rozplakal, keď musel zbaviť utrpenia svojho obľúbeného domáceho kocúra.

Vykrádanie, likvidovanie vojnových hrobov, ale aj starostlivosť o ne. Taká je slovenská realita takmer sto rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny. Severovýchodné Slovensko stráca aj nachádza časti svojej histórie.

Mal som tú česť, že sme sa s Dežom Ursinym párkrát stretli aj osobne. Nikdy sme sa nezhovárali, vždy sme sa len videli (teda ja jeho) a pozdravili (vždy akosi placho). Napríklad na koncerte v Prahe, či v Dome zvuku na Kolibe, v deň, keď donahrával Príbeh a ja som náhodou nahrával hneď po ňom. Pre zvukára Juraja Solana, ktorý robí taký mäkký zvuk ako stvorený do Ursinyho hudby, to musel byť riadny skok...

S britskou televíznou seriálovou tvorbou máme síce sporadickú, ale o to vrúcnejšiu skúsenosť. Milovali sme Randalla a Hopkirka, Profesionálov (tých z CI 5, nie zo slovenského malomesta) poznáme odpredu, odzadu, o Makepeaceovej máme dokonca popovú pieseň, Lutherom nedávno zahviezdila Jednotka a isto by sme našli zopár ďalších kúskov. Aj vďaka progresívnej ČT 2 a neskôr i ďalším českým televíziám máme od začiatku deväťdesiatych rokov aký-taký prehľad aj o britcome: Červený trpaslík, Čierna zmija, Tenká červená línia, Mladí v partii, Black Books, atď.