Štyri roky od vraždy Jána a Martiny. Akoby sa nám vtedy zastavili životy. Ľudia okrem bežného začali zrazu sledovať aj spoločné, štátne. Nevinný investigatívny novinár a archeologička totiž zomreli za pravdu pre nás všetkých.

Nezabudli sme nejako rýchlo na smrť Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej? Prečo sa zo spoločnosti vytráca odkaz protestov Za slušné Slovensko? Čo nás čaká, ak zabudneme a necháme sa zlákať falošnými sľubmi a klamstvami? Aj o tom hovoria príbuzní zavraždenej dvojice a Martin Mojžiš so Štefanom Hríbom.

Zuzana Čaputová si uctila pamiatku novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ktorí boli zavraždení pred štyrmi rokmi.

Investigatívneho novinára s jeho snúbenicou zastrelili v ich dome 21. februára 2018.

Ján a Martina, vedzte, že my nikdy nezabudneme, že vaše životy bola privysoká cena za lepšie Slovensko.

Konanie neznámych osôb z 19. februára vyhodnotila prokuratúra ako možné podozrenie zo spáchania trestného činu.

„Prvého decembra vyšla oficiálna správa o sťahovaní festivalu Grape na trenčianske letisko. O tomto rozhodnutí ma informoval zástupca festivalu Peter Slameň na stretnutí jedenásteho novembra a šlo o prekvapivý krok. Rok predtým totiž prebehlo stretnutie medzi členmi tímu Pohody a Grapeom, kde sme od troch zástupcov festivalu - Jána Trstenského, Juraja Podmanického a Petra Slameňa – dostali prísľub, že do Trenčína Grape nepôjde. Vzhľadom na osobné i profesionálne vzťahy so všetkými troma sme nemali dôvod pochybovať, že svoj sľub dodržia.

Súdny dvor EÚ sa zrušeniu tzv. Mečiarovej amnestie odmietol venovať, lebo nepatrí do pôsobnosti práva EÚ a je to výlučná kompetencia členského štátu. Predseda Súdnej rady SR a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ Ján Mazák to uviedol v reakcii na štvrtkový (16. 12.) rozsudok Súdneho dvora EÚ.

Psychiater Jan Cimický neprevezme vyznamenanie, ktoré mu chcel udeliť prezident Zeman. Dôvodom sú množiace sa obvinenia zo zneužívania pacientok. Nie že by sa v ňom hnulo svedomie – iba sa chce schovať.

Nie som pobúrený. A je mi úplne jedno, či išlo o ženu, muža, dieťa, cirkev či miestnu bunku spolku ateistov. Takéto „světodejinné události v půllitru“, ako to volal Jan Masaryk, sú v normálnych dobách skutočne bezvýznamné. Nie tak úplne v dobe, keď je verejná debata tak vyostrená a keď sa tu niektoré sily vyhrážajú výbuchmi násilia.