Joy Division – Oddelenie radosti. A pritom ide o tragický príbeh smutnej hudby. Smutnej, ale krásnej, hlbokej a vo veľkom príbehu „pop music“ nesmierne dôležitej.

„Snažíme sa vytvořit společnost umělou, povrchní, která už nikdy nebude přístupná ničemu vážnému ani humornému, celý život stráví stále beznadějnější honbou za čímkoli, co je fun, a za sexem; generaci věčných kids.“

je to miesto, kam patríme, kde sme svoji medzi svojimi, kde si môžeme bez obáv „pustiť hubu na špacír“, ukryť sa, mať útočisko. Teda minimálne tak vyzerá sen o komunite.

Existujú mestá, kde majú každý večer kvôli Malej nočnej hudbe pri sviečkach pohotovosť požiarnici a Vivaldiho Štyri ročné obdobia sa striedajú tak často, že to spôsobuje starosti meteorológom.

Vyzeralo to ako menšia nehoda dejín, aké sa občas musia prihodiť. Tá neviazaná revolta trvala len pár mesiacov, „generácia 1967“ sa čoskoro vrátila z

„Rád zahlasujem za zrušenie protiruských sankcií, ale iba vtedy, keď posledný ruský okupant opustí územie Ukrajiny. Ak by som bol politikom v súčasnom Poľsku alebo v Maďarsku, asi by som bol jedným z najhlasnejších oponentov tamojších režimov,“ hovorí podpredseda NR SR a šéf poslaneckého klubu SaS.

Ako a kedy deťom povedať, ako prichádzajú na svet? Do akých detailov zachádzať? Prečo je dôležité sa o tejto téme rozprávať? Aké slová používať na pomenovanie pohlavných orgánov?

Jedenásty Koncert pre všímavých sa sťahuje do dvoch výnimočných priestorov – v galérii Umelka zahrajú Bez ladu a skladu a Ještě jsme se nedohodli, v klube Fuga Chór vážskych muzikantov, The Wilderness a vo svetovej premiére slovensko-maďarský projekt Drť.

Kníh na tému telesného úpadku v pokročilom veku veľa nie je. Kto by to písal? A kto a prečo by to čítal? Na prvú otázku odpovedám: 89-ročná Diane Athill. Na druhú otázku odpoveď nemám, ale škoda každého čitateľa, ktorý knihu Niekde ku koncu prehliadne.

Spolu s bývalým generálnym riaditeľom Tiposu Jánom Barczim pôjde do väzby aj bývalý šéf IT Miloš Prelec.