Bezdomovci v New Yorku by vraj mohli byť starostami iných miest. Niečo na tej vetičke o šikovnosti ľudí v tomto extrémnom prostredí bude. Zaujímavé, ako blízko sú tu bohatí a tí menej solventní. Ilúzia rovnosti je presvedčivá, mixnutá vierou, že človek dokáže všetko, na čo sa zameria.

Dňa 1. mája 2004 vstúpilo Slovensko do EÚ, krátko nato som sa presťahoval z rakúskej vlasti na Slovensko. „Prečo?“ znie otázka, na ktorú musím odpovedať najčastejšie vo svojom živote.

Tak nám zvolili prezidenta, povedal by Josef Švejk a šiel by to oznámiť pani Müllerovej. Aby aj nie, veď prezident je symbol kolektívnej štátnej identity. Ľudia ako ja už majú tento typ emócie zakrpatený. Ak vynechám tých, ktorí boli dosadení za komunizmu,musel by som napríklad Schusterovi a Gašparovičovi priznať čosi, čo je za hranicou môjho vkusu. Václav Havel to nevytrhne. Čo rozprávajú prezidenti o mne, o nás a o demokracii? Že sa politika naozaj odtrhla od ľudí? Ale veď sme ich slobodne volili, prezidenta dokonca priamo! Alebo že top pozícia láme charaktery? Ale veď potom je úplne jedno, aký bude spôsob nominácie politikov, vždy to dopadne rovnako.

Nedávno mi jeden arménsky priateľ rozprával, že jeho krajina sa dnes topí v korupcii. Arméni celé dejiny zápasia o holú existenciu, a teraz, keď majú prvýkrát možnosť slobodne budovať svoj život, „idú sa sami zničiť“. Z Poľska zasa počujeme, že ľudia sú už unavení z Tuskovej vlády a znovu začínajú rásť preferencie Kaczynského nacionalistom. V Česku sa pre korupciu „zrútila“ dôvera ľudí v štandardné strany a v prieskumoch víťazia politické útvary, založené na silných jedincoch. Ani Maďarsko s Orbánovou politikou netreba opisovať. Postkomunistické Rumunsko či Bulharsko sledujeme z diaľky a nič im nezávidíme. A dramatické udalosti na Ukrajine nepotrebujú komentár.

Cítime ju, keď si umývame zuby, nedá nám pokoj ani cez deň, keď si po jedle dáme do úst žuvačku. Na večer sa nám hojdá v zaliatom čaji, aby upokojila naše nervy a uvoľnila pľúca. Vždy iná a vždy tá istá mäta.

Sklamaný Wilders Vo štvrtok 22. mája sa začali voľby do Európskeho parlamentu. Odštartovali ich voliči vo Veľkej Británii a v Holandsku, neskôr nasledovali ostatné krajiny. Konečné výsledky mohli byť zverejnené až v nedeľu a za všetky krajiny naraz. Už vo štvrtok však bolo zrejmé, že účasť Britov neprekoná rekordy a bude medzi 30 a 40 percentami voličov. Britskí euroskeptici UKIP si gratulovali k ziskom.

Priemerné auto strávi hodinu denne jazdou a 23 hodín parkovaním. Keď jazdí, ide v ňom priemerne 1,7 človeka; keď stojí, zaberá priestor, na ktorom by mohlo stáť 12 bicyklov. Kde majú miesto autá v modernom meste? Zhovárali sme sa s Jánom Fellegim, konateľom firmy EEI, ktorá ponúka riešenia.

Súcitiť s ľuďmi, ktorí majú v živote menej šťastia ako my je čestné a slušné. Človek, schopný poľutovať len sám seba, nie je rozhodne ani obdivuhodný, ani obdivovaný. No každú cnosť možno deformovať.

Novinári sa majú, pokiaľ je to možné, vyhýbať článkom typu „on povedal / ona povedala“. Lenže teraz to možné nie je. Lebo udalosťou týždňa v Česku boli slová. Začalo sa to nešikovným výrokom ministerky spravodlivosti Heleny Válkovej. Profesorka trestného práva, ktorú do vysokej politiky vystrelil Andrej Babiš, poskytla svoj ​​prvý veľký rozhovor. Na konci sa sama rozhovorila o svojom česko-nemeckom pôvode a redaktor sa jej spýtal na povojnový odsun. Válková ho vníma ako pomstu, pričom „ono sa toho Čechom v protektoráte zase až tak veľa nestalo“.

Je tu jar. Blíži sa apríl, najkrutejší mesiac v roku, vyháňajúci zo zeme… to je z Eliotovej Pustatiny, moja obľúbená. Ináč posledná možnosť dať si ustrice, majú sa jesť len v mesiacoch s er. Nič z toho už nie je pravda, počasie sa z roka na rok mení a chov ustríc a obchod s čerstvými rybami je už v elektronickej podobe.