Star Trek: Do temnoty, dvanásty veľký celovečerný Star Trek, nakrútený primárne pre kiná, sa od 6. júna premieta aj u nás. Kultúrna inštitúcia, ktorej je dôstojným reprezentantom, ho vo všetkom presahuje, ale tak je to správne. Lebo Star Trek, dámy a páni, Star Trek je grál.

Také horúčavy, aké boli koncom minulého týždňa tu u nás v Česku a v Poľsku, boli pred mesiacom ďaleko na severe. V pobaltskej Rige. Spali sme v tom istom hoteli ako premiér Petr Nečas a šéfka jeho sekretariátu Jana Nagyová. Pôsobilo zvláštne a pre lotyšských hostiteľov až trochu urážlivo, že sa premiér a jeho pravá ruka zavreli hneď po prílete vo svojom obrovskom apartmáne a namiesto prechádzky Rigou a večerou aspoň niekde v meste si dali priniesť jedlo na izbu a potom sa tam... asi do noci radili.

Ich futbal bol vždy silný, muskulatúrny. Absenciu kreativity vyvažovali svedomitosťou, bojovnosťou a schopnosťou vyhrávať, aj keď bol súper lepší. Dnes majú Nemci všetko: svaly, maximálne nasadenie, techniku, brilantnosť. Nemecko sa stáva krajinou nového totálneho futbalu.

Je to už dávno, čo som bol na stáži v rakúskych novinách Kleine Zeitungen v Klagenfurte. Mimochodom, idylické miesto. Alpy, krásne, priezračné a v lete aj teplé jazerá, otvorený kraj na juh Európy, svojím spôsobom úplná blahobytná idyla. Na starosť ma dostal jeden novinár, z môjho pohľadu postarší, v tom roku 1992 elegantný štyridsiatnik. „U nás sa cez víkend mestá vyľudnia, ľudia odchádzajú na svoje chaty a chalupy,“ hovoril som mu. Čudoval sa. „Tu v Rakúsku si vlastný víkendový dom môžu dovoliť len najbohatší. Hmm, to je naozaj zvláštne.“

V predchádzajúcich dvoch článkoch sme uvažovali o meraní vo vzdelávaní skôr všeobecne. Tentoraz sa pristavíme pri jednom konkrétnom koncepte, ktorý sa v súvislosti so školami spomína čoraz častejšie, a to aj u nás. Reč bude o meraní „pridanej hodnoty“ škôl.

Táto story sa pre mňa začala v sobotu 16. júna 2012. Na jej začiatku bol článok v denníku SME. Jeho titulok U Jahnátka zarobila státisíce naznačoval, že pôjde o úspešný príbeh. A naozaj. Pre hlavnú postavu určite.

Jedna vec sú migranti z moslimských krajín, ktorí si „preskákali“ martýrium na úradoch, už ovládajú minimálne základy slovenčiny a sú plnohodnotne zapojení do našej spoločnosti. Ale ako je to s tými moslimami, ktorí na Slovensko prichádzajú – aj z dôvodu rozvrátených pomerov v ich krajinách? Aj takýmto ľuďom sa venuje Liga za ľudské práva (HRL).Šéfka HRL Zuzana Števulová upozorňuje na zásadný rozpor. Slovensko síce oficiálne prijalo koncepciu integračnej politiky, no podľa HRL v praxi príliš integrácia nefunguje. Neexistujú nijaké štatistiky o tom, koľko cudzincov je u nás z moslimských krajín. Je však preukázané, že sú tu sledovaní.

V auguste 1960 charakterizoval americký časopis Time Che Guevaru ako mozog revolúcie, Fidela Castra ako jej srdce a Raúla Castra ako jej päsť. Kubu síce komunistická propaganda vykresľovala ako „ostrov slobody“, v skutočnosti však ide o jednu z nejtuhších diktatúr súčasného sveta.

„Každý deň stretnúť človeka, to stačí,“ tak túto Kostrovu báseň sme sa na základke svorne preskúšavali, sediac na podstienke pred hodinou literatúry. Stále viac však vidím a prežívam, že sa ľudia barikádujú pred ľuďmi, vytvárajúc si vzťah s virtuálnym svetom, do ktorého investujú všetok um a čas. Prešlo len pár rokov, ale ten kontrast kričí.

Blížia sa dni plné slnka, možno aj horúčav, keď slnko páli na hlavu tak, že nám môže odpáliť dekel. Vtedy siahame po osviežení v rôznych podobách. Jednou z nich je aj milý, rapavý, no neskutočne voňavý cukrový melón.