Konečne zverejnili zmluvu o Sputniku. Jej zverejnenie je podľa našich zákonov podmienkou na to, aby vôbec mohla platiť. Aj tak zaň zaplatíme Rusku milión dolárov, lebo to sme v zmluve schválili. Ani zďaleka to však nie je najväčší problém zmluvy, ktorú u nás „nikto nečítal ani nepodpísal“.

Hlavnú silu pri riešení rómskej otázky má mať samospráva, hovorí bývalý štátny tajomník Vladimír Ledecký. Problém nášho spolužitia s touto menšinou treba riešiť, lebo inak sa nám to vypomstí. Prečo len 7 percent z peňazí určených na vytvorenie pracovných miest sa dostalo v skutočnosti na podporu a zvyšok si rozdelili komisie a ich kamaráti. Vladimír Ledecký sa kriticky vyjadruje aj o tom, ako funguje Remišovej ministerstvo.

Od smrti Steva Jobsa, zakladateľa Applu, guru informačnej revolúcie, uplynulo už takmer desať rokov. Internetom vtedy koloval jeho príhovor k absolventom Stanfordskej univerzity. Vďaka neformálnemu štýlu, a nezvyčajnej úprimnosti bola jeho reč veľmi pôsobivá. Nepredkladal teórie, delil sa o životnú múdrosť vyťaženú z osobnej skúsenosti. Akoby sme počúvali Koheleta 21. storočia. Študentom rozpovedal tri príbehy s jedinou pointou: Ak sa človek k nepriaznivému osudu, postaví správnym spôsobom, napokon dosiahne úspech. Jobsova reč je optimistická. Neubránil som sa však istým rozpakom. Vedú správne postoje, cez všetky prekážky naozaj k neodvratnému úspechu? To je naša téma. Vypočujme si, čo nám k tomu povie Kohelet.

Čo znamená udržateľnosť pre naše nemecké inštitúcie a sprostredkovateľské organizácie na Slovensku? Ako vyzerá udržateľná práca na projektoch v praxi – v kultúre, hospodárstve, politike? Aké hodnotové postavenie má táto téma na Slovensku? Ako môžu Nemecko a Slovensko prispieť k boju proti klimatickým zmenám, k prispôsobovaniu sa im, k cirkulárnym hospodárstvam, k efektívnemu využívaniu zdrojov a tým ku generačnej spravodlivosti a do budúcna udržateľným spoločnostiam? Ste zvedaví?

Čo sme sa počas pandémie dozvedeli? Prečo je u nás vedec skôr urážaný, ako vážený? Aká je naša budúcnosť? Čo všetko treba urobiť, aby sme sa stali krajinou poznania?

Pandémia zvoľňuje tempo a dáva nám šancu obzrieť sa ponad plece. Poučiť sa. Vyniká surovou presnosťou, s akou ukazuje dávne slabé miesta nášho zdravotníctva. Ale tie ponaučenia od nej majú do budúcna cenu života.

Očkovanie sa teraz musí rozbehnúť naplno, ak chceme mať v lete aspoň trochu normálny život. Dokážeme to? A aké poučenia si Slovensko môže vziať z roka s pandémiou? V novom .týždni odpovedajú top odborníci. Prinášame aj text Magdy Vášáryovej o našej zahraničnej politike, reportáž Michala Oláha s názvom Geyovia, lesby a katolicizmus a aj portrét Daniela Defoe. Dobré čítanie.

Nemožno hovoriť, že naša koalícia bola úspešná, keďže sme sa nedostali do parlamentu. Miroslav Beblavý bol nešťastný z toho, že sa nepodarilo spojiť sa s Andrejom Kiskom, hovorí Pavel Nechala z politickej strany Spolu. V rozhovore pre .týždeň hovorí o tom, na akého voliča cielia, aké sú rozdiely medzi nimi a Progresívnym Slovenskom alebo ako spätne hodnotí (ne)spájanie sa so stranou Andreja Kisku.

Experti hodnotia ako sme zvládli druhú vlnu pandémie, proces očkovania a ako sme pripravení na potenciálnu tretiu vlnu pandémie.

Roky sme sa sťažovali my „robotníci“ v oblasti zahraničnej politiky, že obyvateľstvo našej samostatnej republiky nejaví záujem o dôležité problémy, ktoré riešime. Zdalo sa nám, že nás to oslabuje a zatlačuje do elitárskej komôrky, ktorá je „ľudu“ nepotrebná.