Je to ťažšie, ako som si vždy myslela. Nerozmaznať dieťa dostatkom. Všetci chceme, aby si naše deti vážili veci, všetci vieme, že je najlepšie nechať ich túžiť, že si veci musia zaslúžiť, šanovať. 

Žlté vesty slúžia na zviditeľnenie. Niečo ako: Aha, tu som! Lebo keď už raz musíš vystúpiť zo svojho pokazeného auta na cestu, mali by ťa ostatní vidieť.

V prvom rade si zadefinujme zimu. Zima nie je, keď prídete s oziabajúcimi nohami z vianočných trhov, podgurážení punčom, do vykúreného bytíku, kde môžete chodiť v ponožkách a pootočiť tým čiernym plastovým kolieskom na radiátore.

Jednou z najťažších vecí pri práci s ľuďmi bez domova sú pre mňa premárnené životy. Keď vidím všade prázdnotu, najviac mi pomáha Antóniova rada, ktorú mi stihol dať pred smrťou: „Ber ich ako synov“.   

Slovenskí expremiéri Čič, Čarnogurský, Mečiar, Moravčík, Dzurinda, Radičová a Fico očami mladých dokumentaristov, to je cyklus siedmich dokumentov Expremiéri, ktorý sa aktuálne vysiela v pondelky na Dvojke. Rozprávali sme sa o nich s producentmi Zorou Jaurovou a Mátyásom Priklerom.

A je to tu. Začal sa hurhaj. Čoromoro okolo mojej knihy a hudby, v skutočnosti však o mojom vnútri, lebo ani kniha Fulmaya na rázcestí, ani album More nie sú ničím iným ako osobnou výpoveďou. Emocionálne sa vygrcať u terapeuta, to zvládne každý, ale dať to na trh? Prečo? Nuž, zvykla som si.

Počas sviatkov sú naši chlapi šťastnejší. Pozornosť ľudí zvonka, darčeky, oplátky, koláče a plné hrnce kapustnice im dávajú pocit domova.

Zdá sa, že v Sninskom okrese si to najsilnejšia strana Smer valcuje nerušene ďalej. A mladá generácia „podnikateľov“ prichádza pod značkou SNS.

Nie veľký ruský, ale tatársky román

Bývali v dedine neďaleko Trnavy, kde sme bývali my. Mali chlapca v mojom veku, z ktorého som bola hotová, dvoch kokršpanielov, hojdačku na veľkom orechu na konci záhrady, počítač, perfektnú „žúrovňu“ a…presláveného koňa.