Môj brat, ktorý nedávno založil malý inštitút na ochranu rodiny a nenarodeného ľudského života HFI.sk, pred časom položil otázku, aký by mal byť ďalší krok pri ochrane života.

V poslednom čase som dostala niekoľko dobre mienených odporúčaní od svojich priateľov a známych, že si musím prečítať knihu Toma Hodgkinsona: Líný rodič (v slovenskom vydaní je to preložené trošku jemnejšie a nepresnejšie ako Pohodoví rodičia). Konečne vraj niekto dostal rozum.

O ôsmom máji 1945 sme si navykli premýšľať ako o predele, ktorým sa skončila druhá svetová vojna v Európe. Pravda je taká, že kolotoč násilia dobiehal ešte niekoľko rokov. Milióny ľudí trpeli a mnohí z nich prišli o život, hoci armády už oficiálne nebojovali.

Bol jednou z najväčších hviezd svojej doby. No slávu a peniaze vymenil za to, aby mohol slúžiť svojej vlasti, čo ho nakoniec stálo život. Swingová legenda Glenn Miller.

Čo urobia dvaja dobrí priatelia, muž a žena, uprostred veľkomesta plného zaneprázdnených ľudí, keď zistia, že sú obaja opäť nezadaní? Dajú sa dokopy a zo svojho randenia vytvoria umelecké dielo.

Druhý pilier nie je geniálne riešenie. Neprajú mu, samozrejme, ľavičiari, a poctivým liberálom vadí, že zabral pole súkromnej iniciatíve. Jeho význam je dnes hlavne symbolický, a práve tieto symboly sú tŕňom v oku jeho neprajníkov.

Skutočnosť, že klíčiace semienka ženú stonky vždy nahor a korene zásadne nadol, je taká triviálna, že sa nad ňou vôbec nezamýšľame. Ale ako rastliny vedia, ktorým smerom je hore a ktorým dolu?

Bez ohľadu na to, kto je práve nájomníkom v Bielom dome, americkí libertariáni sú kritickí voči zahraničnej a bezpečnostnej politike svojej vlády. Aktívna úloha Ameriky vo svete, tvrdia, je v rozpore s Jeffersonovým mottom: „Mier, obchod, a poctivé priateľstvo so všetkými, zväzujúce spojenectvá s nikým.“

Redakcia .týždeň pripravuje novú rubriku Študentský index. Jej iniciátorom je Ivan Pribičko, ktorý nám pred voľbami poslal do redakcie aj tento text.

Iveta Radičová v dueli s Robertom Ficom pohorela.