„...hej ide to, super, ten biznis s antickými knihami, robí mi to 4 000 eurášov mesačne, fakt paráda. Konečne môžem cestovať, chodiť si na eurovíkendy so ženou...” vraví mi môj kamoš R. a ráta drobné, aby zaplatil účet presne. Presne na rupiu. Bez tringeltu. O týždeň neskôr, v inej reštaurácii, zaplatil o sto rupií menej a ušiel. Ja som sa vrátila a doplatila som to, aj s tringeltom.

Nejdříve trochu sebezpytování. Docela dlouho jsem Ruda Dzurka považoval za svého romského kamaráda, za romského umělce a sebe za tolerantního gádže. Dnes už vím, že i v mém postoji byl kus takzvaného romského problému. Ve mně – ne v něm.

Stačí odísť tridsať kilometrov od Prahy, niekedy päťdesiat, inokedy musíte cestovať až sto. A potom to príde. Niečo vo vzduchu sa zmení, krajina dostane iný ráz, mestá majú trochu zvláštnu atmosféru a aj ľudia sa niečím líšia. Hovorí sa tomu Sudety a aj človek, znalý dejín, má pocit, že sú to len pohraničné hory, ale naozaj to tak nie je.

Keby bol ešte pred rokom Hein Tent Bo na verejnosti nosil toto tričko s tvárou Aung San Su Ťij, alebo keby bol dovysoka dvíhal ten šál s nápisom Milujem demokraciu, asi by bol za svoju statočnosť zaplatil rýchlou cestou do niektorej z neslávne preslávených barmských väzníc.

Nedávno nám před barákem zazpívaly skautky od sousedů. Sbíraly trvanlivé potraviny pro lidi v nouzi. Chuainita Kansil z pražského kostela U Salvátora vyzvala přátele, ať nosí nepotřebné šatstvo na zimu pro imigranty. Bylo to v čase, kdy se opětovně odevzdávala cena Milana Velíška, zavražděného při ochraně života cizí ženy. Vyslechl jsem tam dva neuvěřitelné příběhy.

Premiérka Iveta Radičová sa pousmiala, keď sme chceli, aby zhrnula obsah svojej práce v jednej-dvoch vetách. Permanentné rokovania, kvantá materiálov na čítanie, rozhodovanie, koordinovanie... keď tá veta začala mať viac ako sto slov, prešli sme radšej na háčkovanie.

Keď stál Marián Kollár v podvečernej Banskej Bystrici pred mikrofónom a videl pred sebou odhodlaných a zomknutých lekárov, nezvládol svoje emócie a vzlykajúc cez slzy tisol vety: „Ste úplne skvelí. Bol som na vás hrdý celé dva mesiace.“

Ak ste muž, detstvo ste prežili tu a nemáte viac ako 87 rokov, je dosť pravdepodobné, že ste aspoň jednu škatuľu od rodičov dostali. Ak ste túto hru nemali radi alebo ste žena, prišli ste o veľa. Ale nič nie je stratené.

Poškodili ste si toho roku v zime na rozbitej vozovke auto? Je úplne jedno, či odpoviete áno, alebo nie, pretože ak nesedíte iba v teple domova, tento článok je určený pre vás.

Stačí len siahnuť do skrinky s koreninami vo vašej kuchyni, aby ste držali v ruke vec, ktorá je zhmotnením intríg, krvavých bojov a dokonca aj jednej genocídy. Malé voňavé jadierko, ktorému hovoríme muškátový orech.