Na čo myslím, keď píšem? Čo si asi myslí čitateľ? Ako si vyberám pre svoje články a blogy témy? A koho chcem vlastne nimi osloviť, kým otriasť a kým pohnúť? Takéto otázky sú medzi nami, ktorí sa dali na publikovanie svojich názorov a myšlienok, bežné. Takisto u ľudí, ktorí zasvätili svoj život informovaniu v médiách a tlači. Poučka hovorí, že definovať si predmet nášho žurnalistického záujmu je kľúčová vec, najmä preto, aby sme sa ubránili pred prepadnutím sa do absurdných zovšeobecnení, nezačali používať nezrozumiteľný jazyk alebo písať texty, ktoré sa podobajú na vysvetľovací manuál.

Moderné informačné technológie sa od začiatku chápali ako základný znak prevratnosti našej doby, víťazstvo otvorenosti a slobody. Končil sa čas, keď sa dal náš vtedajší svet reálneho socializmu krásne odizolovať od hnusného kapitalizmu a imperializmu. Stačili rušičky Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky, zákaz dovozu západnej tlače, prohibícia západných knižiek na trhu, v knižniciach a ich habanie na medzinárodných poštách, kontrola reprodukčnej techniky na každom pracovisku. Počítače akoby neexistovali. Boli to zlaté časy izolácie, ešte aj ten televízny signál sa šíril z Rakúska a Nemecka len do prihraničia.

Jedna z najlepších pesničiek na tomto svete je Redemption Song od Boba Marleyho. Pieseň spásy. Jej druhá sloha je zvlášť omračujúca: „Emancipate yourselves from mental slavery / None but ourselves can free our minds / Have no fear for atomic energy, / ´Cause none of them can stop the time.“ Keď sa to preloží do slovenčiny, stratia slová svoj do mramoru vytesaný cveng, ale nech: „Osloboďte sa z mentálneho otroctva / Nikto okrem nás nemôže dať našim mysliam slobodu /Nemajte strach z atómovej energie / Pretože nezastaví čas.“

Rok 2014 dal Slovensku troje voľby a z nich najmä prvého nekomunistického prezidenta, čo je po dvoch desaťročiach odkliatie a silná zmena.

Rozhodnutie skrátiť v rozpočte na rok 2015 finančné zdroje pre Slovenskú akadémiu vied je výrazom príkreho rozporu medzi slovami a skutkami. Slová hovoria jedným jazykom o podpore vedy a skutky druhým o jej deštrukcii. Ficova vláda našla priam štúdiový spôsob, ako sa dajú tie isté peniaze vziať dvakrát. V návrhu rozpočtu najprv SAV peniaze vzala, aby ich dala na vedecké projekty, potom jej časť vrátila, čím zase vzala obratom peniaze na vedecké projekty pre všetky vedecké a vysokoškolské pracoviská.

Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexander Duleba hovorí, že jeho prácou je čítať medzi riadkami verejných informácií a predvídať. Dá sa to, keď človek istý fenomén dlhodobo sleduje, a vie, čo mu predchádzalo. V prítomnom čase je všetko, čo bolo, aj čo bude.

Existuje firma, ktorá keby chcela, môže zásadne zmeniť fungovanie zdravotníctva. Môže ho zefektívniť, stransparentniť, mohla by do systému priniesť desiatky, možno aj stovky miliónov eur. Napriek tomu sa stala len odkladiskom pre funkcionárov, ktorých bolo treba dať dolu. Zoznámte sa, Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Osem hodín vyslovovania nedôvery – pochopiteľne – nestačilo, aby Pavol Pavlis skončil ako minister hospodárstva. Iba 50 hlasov za odvolanie dalo navyše zabudnúť na istú nádej z káuz v zdravotníctve.

Na začiatku môjho juhoslovanského westernu bola správa, ktorej sa dalo sotva uveriť: hoci sú Srbi a Albánci vyhlásení za úhlavných nepriateľov a hoci od vojny v Kosove uplynulo len 15 rokov, v poslednom čase sa zrodil nový fenomén: už mnoho stovák srbských roľníkov z juhosrbského Sandžaku sa oženilo s Albánkami. A tak som vyrazil na pešterskú náhornú plošinu, kde títo srbsko-ortodoxní pastieri kráv ešte prežívajú. Navôkol sú už iba srbskí moslimovia, kým mladé Srbky utekajú do miest. Prišiel som sa pozrieť, či sú srbsko-albánske manželstvá naozaj z kategórie win-win.

Mestský festival je snom každého fanúšika, ktorý ocení fakt, že za dobrou hudbou nemusí cestovať desiatky kilometrov. Keď sa nájde skupina nadšencov, ktorá sa do podobného nápadu pustí práve vo vašej metropole, len ťažko sa dá odolať.