Písal som tento text presne v deň 24. výročia novembra 1989. Na stole mi ležalo SME zo štvrtka 14. 11. 2013 s takýmito titulkami: V eurozóne budeme najhorší, Obhajcu Tisa ocenia na výročie Nežnej, Poslanec za SMER: Kukláčov na Cigánov, Európska krajná pravica spája sily.

Som súdny lekár. Vnímam svet trochu inak než vy. Cez hľadáčik fotoaparátu na mieste činu a od pitevného stola vidno tristné detaily a vražedné súvislosti. Viem, aký fatálny môže byť zásah blbej náhody a ako tragicky sa môžu skončiť zdanlivo banálne rozhodnutia.

Takýchto správ sme už čítali viac: 4. júna spadla v bratislavskom autobuse cestujúca, ležala na zemi po celý čas jazdy medzi zastávkou Aupark a zastávkou Most SNP. Nikto vraj na ležiacu ženu vodiča neupozornil, nikto jej nepomohol. Až po dojazde do konečnej zastávky oznámila jedna z cestujúcich vodičovi autobusu, že vzadu v uličke, pri posledných dverách, leží niekto na zemi. Potom vodič upozornil dispečing a k zranenej žene prišli zdravotníci a policajti.

Ako 21-ročný založil s kamarátmi medzinárodnú konferenciu. Dnes je Globsec jednou z najväčších politických konferencií na svete. O pár dní privíta šiestich premiérov, šéfa NATO a možno aj opozičného lídra Ukrajiny Vitalija Klyčka.

Epizóda 1. Koncert. Na stoličke pri klavíri leží nehybný útly človek. Poležiačky hrá. Je oblečený nekoncertne: starý červený pulóver, ošúchané nohavice, schodené tenisky, na očiach čierne okuliare, na hlave stará baretka a spod nej trčia neposlušné vlasy. Telo i tvár sú nehybné, ale hudba znie. Na tomto akoby mŕtvom tele žijú iba ruky, do ktorých sa počas hry sústredil všetok život, všetky emócie ležiaceho tela. Ruky hrajú, a zároveň dirigujú. Vytvárajú zaujímavé figúry, vrhajú sa na hladinu klávesnice ako čajky na hladinu mora a ich prsty ako pazúry čajok vynášajú z hlbín klavíra napodiv harmonické zvuky.

Keď si v 18. storočí Petrohrad a Berlín rozdelili medzi sebou sféry vplyvu, znamenalo to rozdelenie Poľska a jeho vymazanie z mapy Európy na 120 rokov.

Povedať, že odchodom Garyho S. Beckera odchádza významný svetový ekonóm, laureát Nobelovej ceny a geniálny mysliteľ by bolo pravdivé, ale tak trochu neoriginálne. Preto začnem tým, že Gary Becker bol nesmierne odvážny človek. Ako mladý akademik sa pred polstoročím odhodlal vstúpiť na pole výskumu rodiny, teda na územie sociológie, vyzbrojený nástrojmi mikroekonomickej teórie. Ako keby ste vstúpili na futbalové ihrisko v hokejovom úbore. Ale jeho intuícia bola správna.

Po Kryme prichádza na pretras Podnestersko: aj toto územie nikoho zaberie Putinovo Rusko? A ako by to brali samotní Podnesterčania?

Kde leží Ukrajina? Súdiac podľa maďarskej diskusie sa občas zdá, akoby bola niekde za skleným vrchom.

Dejiny Rómov sú stále nepoznanou a fascinujúcou témou. Znepokojivé na nich nie je len to, čo všetko o Rómoch nevieme, ale aj to, čo ich história hovorí o nás a našich dejinách.