Pred rokmi som bývala v starom radovom dome, v ktorom urobili byty pre nájomníkov. Vedľa mňa býval Holanďan, starší od mňa, rozvedený, so synom, ktorý ho cez víkendy chodieval navštevovať. Jedného zimného večera, keď syn oslavoval pätnáste narodeniny, ma pozval na polievku s madeirou. Pamätám sa, ako som so skríženými nohami sedela na dlážke pri kozube, na kolenách som mala položenú misku s polievkou a počas nášho rozhovoru som pozorovala hru tieňov na strope.

Keď americkí kritici prirovnali román Roberta Bolana 2 666, ktorý nedávno vyšiel v českom preklade, k Márquézovmu majsterštyku Sto rokov samoty, vôbec nepreháňali.

Veda nedokáže zaručiť šťastný život, ale vie ho predĺžiť. Už dnes vznikajú metódy, ktoré nám pridajú niekoľko ďalších desaťročí.

Jeden z najväčších sviatkov v živote hudobníka je nahrávanie. Štúdio je chrámom, kam sa chodí sláviť rocková omša, povedal by nejaký klasik slovenského textárskeho metaforického príšerizmu, ja si vystačím aj s tým, že v štúdiu sa cítim naozaj sviatočne, zabúdam na svet, jeho radosti i starosti, existuje len hudba. Kedysi to bolo ľahšie, v štúdiách neboli pevné linky, a tak sa vám tam nikto nedovolal. Doma ste sa rozlúčili a na pár dní až týždňov (môj rekord je tri týždne) ste zmizli z povrchu zemského.

Napriek úpornej snahe slovenských komerčných televízií sa tradičný sitcom u nás neteší najlepšej diváckej povesti. Česť výnimkám, ale ani Priatelia či Krok za krokom sa nedajú reprízovať donekonečna. Slovenské komediálne seriály sú, aké sú, a ak sa dovezie niečo zaujímavejšie, tak to pochová buď dabing, alebo experimentovanie s vysielacím časom. Navyše sa nám, ak nie sú priamočiaro smiešne, nezdajú vtipné. Preto sme ich viac nevideli, ako videli, a nevravíme o tuctových produkciách na pár sezón, ale o sitcomoch, ktoré bežali takmer celú dekádu (napríklad Scrubs).

Okolo hudby sa hýbu všelijakí nádherní ľudia. Mnohí z nich sú ňou tak nasiaknutí, akoby v nich a okolo nich stále niečo hralo. Niekedy sa to dá všimnúť aj na ulici, keď sa pozeráte, ako ľudia chodia. Vidíte, ako niekto kráča v rytme hudby, ktorú si práve predstavuje. Zvláštnou kastou sú učitelia hudby. Najskôr musíte majstrovsky zvládnuť svoj nástroj, aby ste sa vrátili späť a počúvali odznova všetky tie falošnosti, nepresnosti, aby ste zvládali rôzne povahy detí, ale aj ich rodičov.

Sudkyňu Ľudmilu Hatalovú sme navštívili v budove Okresného súdu Bratislava III. Najskôr ochotne vyšla z pojednávacej miestnosti, po krátkej výmene názorov však rozhovor rýchlo ukončila.

O jednej z najslávnejších moderných stavieb sveta – vile Tugendhat v Brne – môžete mať všetko načítané, môžete poznať desiatky jej fotografií, a predsa keď vojdete do tohto čerstvo zrekonštruovaného domu, ste fascinovaný a zaskočený.

Takmer tak často, ako sa v slovenských a maďarských médiách rozoberajú otázky Maďarov na Slovensku, sa v poľských a litovských médiách riešia problémy Poliakov na Litve. Východná Európa totiž ešte pred sto rokmi tvorila podobne mnohofarebnú národnostnú mapu ako Európa stredná.

Cedrix Bixler-Zavala, neprehliadnuteľný spevák texaských experimentárorov The Mars Volta, má rád temné príbehy a vnímavých európskych fanúšikov.