Prejav prinášame v plnom znení.

Z ministerstva jej doručili odvolací dekrét, ktorý prevzala.

Štvaní proti Bratislavě a její liberální, intelektuální a umělecké vrstvě nabírá prudkých obrátek, vzkázala senátorka Miroslava Němcová (ODS). Reagovala tak na chování slovenské ministryně kultury Martiny Šimkovičové, která mimo jiné v tomto týdnu odvolala šéfku Slovenské národní galerie Alexandru Kusou a ředitele Slovenského národního divadla Mateje Drličku. Krok vyvolal kritiku části tamních umělců i opozice, ozvali se také zástupci české kultury.

Blíži sa koniec leta a začína sa nová politická sezóna, druhý rok od volieb. Čo je v tomto čase základnou kvalitou slovenskej verejnej diskusie a politického zápasu? Vyzerá to tak, že základom je lož. Zavolal som si Martina Mojžiša a Františka Mikloška, aby som sa ich opýtal, či je to naozaj tak.

Kedy by sme si mali pripomínať dôležitosť médií, ak nie teraz, keď mnohí vynakladajú obrovskú snahu umlčať ich alebo ich prinútiť skloniť hlavu a tváriť sa, že nevidia to, čo majú priamo pod nosom?

Vládna moc uplatňuje Orbánovskú metódu glajchšaltovania médií. Internet je preplnený nenávisťou. Dezinformačné servery vytláčajú z verejného priestoru seriózne spravodajstvo a analýzy. Novinári čelia nenávistným kampaniam a nátlaku. Čo s tým ešte môžeme urobiť?

Všetci ľudia, nehľadiac na vek, sa hrajú radi, len mnohí si ešte nenašli „svoju“ hru. Asi tri milióny ľudí na svete si užijú veľa zdravej zábavy s geocachingom. Dnes si pripomíname výročie spustenia geocachingu (3. 5. 2000) a pri tejto príležitosti vám ponúkame článok z archívu.

Vláda sa pokúša dostať pod svoj vplyv všetky televízie, nielen RTVS. Pod lampu sme si preto pozvali troch ľudí. Je tu Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá bola v RTVS, Jana Krescanko Dibáková z televízie JOJ a Martin Halanda z Markízy.

Je to pravda a v našom verejnom priestore to treba stále pripomínať a zdôrazňovať. Slovensko by neexistovalo nebyť tzv. prvej Československej republiky, ktorá trvala od októbra roku 1918 do podpísania Mníchovskej dohody 30. septembra v roku 1938.

Vykoľajený jedinec zaútočil na Roberta Fica a postrelil ho. To sa nemalo stať. To, čo nasledovalo po atentáte, je však rovnako nemysliteľné: Obviňovanie opozície, zvaľovanie viny na kritikov a zrejme aj útok na podstatu demokracie.