Do kláštora prišla penitentka. Vraví, že je pekne, tak nech sa spovedáme vonku. Súhlasím. Počas spovede príde do parku umenia partička mladíkov + jedna dievčina. Pofajčievajú a voňavý dym z marihuany zapĺňa celý park. Dievčinu to dusí. Po spovedi prichádzam k nim. Z diaľky začujem šepot: „Uvidíte, ako nás bude buzerovať“. Priateľsky podávam každému ruku, pozriem do očí, poviem svoje meno. Čudujú sa, odkiaľ viem toľko o „tráve“. Všimnú si pod mojím sakom tenkú štólu. „Vy ste farár?“ „ Áno som“. A vtedy vypukla debata.

November 1976 bol sivý a sychravý, ako väčšinou novembre bývajú. Pre môj prichod do Švajčiarska by som si bola priala viac slnka a tepla. Aj preto sa mi možno Švajčiari videli chladni a odmietaví. Bol to pre mňa kultúrny šok. Nové bydlisko som si za socializmu vopred nemohla ísť obzrieť a do vysťahovania za svojím švajčiarskym manželom som sa pustila dosť naivne. Nerozoberala som, či by tí, asi 1 000 kilometrov vzdialení ľudia mohli byť odlišní od nás Slovákov. Ale boli!

Aké sú slovenské Vianoce na druhom konci sveta? V Indonézii, v Holandsku, v Keni, vo Fínsku, v Kalifornii. Opýtali sme sa na to Sloveniek a Slovákov, ktorí v týchto krajinách našli svoj domov a tento rok boli našimi autormi v rubrike V cudzom meste.

Nobelovu cenu za fyziku tento rok prevezmú Peter W. Higgs (1929, Anglicko) a François Englert (1932, Belgicko).

Ako adept spoločenských vied som vyznával teóriu systémov. Všetko sa jej optikou javilo ako uchopiteľná a pochopiteľná štruktúra. Akurát jej dramatické zmeny sa vymykali z rámca uchopiteľnosti a pochopiteľnosti. Slovo kybernetika vtedy začínalo byť povolené aj u nás, asi o desať rokov neskôr ako v slobodnom svete, a vedeli sme, čo ten Wiener myslel rovnováhou – nehybnosť, koniec, smrť. Hovorím o rokoch šesťdesiatych.

Vo veľkej fyzike (čierne diery a tak) hrá podstatnú úlohu krivosť charakterizujúca ,,vnútornú“ geometriu časopriestoru. V malej fyzike si so slušným diváckym úspechom zahrá aj krivosť ,,vonkajšej“ geometrie. Medzi najpôvabnejšie aplikácie patria obyčajné mydlové bubliny.

Neklamné svedectvo, že slovenská demokracia má kdesi Achillovu pätu, ktorá ju odlišuje od iných národných scén, vydali eurovoľby. Samotnou účasťou. Trinásťpercentná účasť je dno, ktoré rozleptáva samotnú podstatu usporiadania, v ktorom žijeme. Moc, delegovaná zanedbateľnou menšinou spoločnosti, popiera konštitučnú ideu, ktorou je vláda ľudu.

Voľby do európskeho parlamentu spojené s desaťročným výročím nášho členstva nabádali na zhodnocovanie. Hľadali sa prínosy a straty. Dovoľte mi osobný pohľad.

Prieskumy verejnej mienky už celé týždne signalizovali, že voľby vyhrá Fidesz. V radoch vládnucej strany napriek tomu bolo cítiť kŕčovité úsilie viesť kampaň až do poslednej chvíle.