„Všetko, čo vidíš v ruskej televízii, je pravda. Je to skutočne s tými požiarmi tak. Horíme a nevieme dokedy,“ hovorí mi Igor. Zo svojho domu, vzdialeného osem kilometrov od moskovského cestného okruhu, hľadí rovno na borovicový les. Jeho hlas však znie do telefónu pokojne.

V slovenských prekladoch vychádza postupne dielo Sándora Máraia, pravdepodobne najvýznamnejšieho spisovateľa, aký sa v našej krajine narodil.

Jedna z najnebezpečnejších vlastností tejto doby je spoliehanie sa na techniku. A na pravidlá. Alebo teda celkovo –spoliehanie sa. Nechápte ma zle, som milovníkom techniky –všetko od krásnych alumíniových Macov cez GPS-ky, tablety a iné gadgety od výmyslu sveta – e-booky, mobily...mám to všetko rada a som schopná starať sa o tieto moje hračky s materinskou láskou, leštiť si ich, a keď ich mám nové, aj s nimi spávam v posteli. Ale spoliehať sa na ne?

Zoznámili sme sa v televíznej Lampe, kde ma zaujal nezvyklou kombináciou idealizmu a vecnosti, ako aj schopnosťou prirodzene premostiť zdanlivé paradoxy. Žije na lazoch, no má rád Bratislavu. Bol (a podľa mňa stále je) anarchistom, no volí pravicu. Na Zaježovú zaviedol mobilný signál, no má rád mystikov. Juraj Hipš.

V sobotu budem mať premiéru. Budem moderovať politickú debatu, nie niekde v rádiu, ale pekne naživo. V kine tam u nás v Klánoviciach, ktoré sa teraz volá Kultúrne centrum Beseda, čo nielen lepšie znie, ale tiež je to trochu pravda.

Existuje jeden revolučný prúd akčného umenia zvaný gerila gardening. V preklade partizánske záhradkárčenie. Aktivisti vám vo vašej záhrade alebo na verejnom priestranstve cez noc na protest proti čomukoľvek dačo vysadia. Ja by som sadil cesnak.

Na Slovensku sa konečne rozbieha trh s elektronickými knihami v slovenskom jazyku a od slovenských autorov. To prináša nadšenie technooptimistov i obavy staromilcov. Zlepšia, či naopak, ohrozia e-knihy pozíciu kníh, vydavateľstviev alebo dokonca autorov?

Dvanásty román Johna Irvinga je monumentálny a košatý ako všetky predchádzajúce. Chýba mu však ich ľahkosť a intenzita.

Už dvadsaťjeden rokov nemusíme cestovať prstami po mapách. Dvere sveta sú otvorené každému podľa individuálnych možností či schopností. Pohľady na cudzie svety spoza ostnatých drôtov si už nevieme predstaviť. Cestovanie sa pre mnohých stalo životným štýlom, cesty celoživotnými cieľmi.