V kinách je Domácí péče. Celovečerný debut Slávka Horáka, nakrútený v česko-slovenskej koprodukcii, ...

„Staroba prichádza na mačacích labkách,“ povedal mi kamarát a spiklenecky sa pri tom zasmial. Bolo jasné, že už o tom niečo vie. Prišlo mi ľúto toho úškľabku. 

Dvojročné deti sú vyberavé rovnako v jedle ako v poézii. Nezožerú vám len tak hocičo. Dobrá básnička pre tie najmenšie deti je veľké umenie, niečo ako haiku.

Utrpeli sme postup. Slovenský futbalový fanúšik by mal po zápase vyskakovať 3 metre do vzduchu, postup na Majstrovstvá Európy je veľká vec, ale gravitácia je oveľa silnejšia.

Anton Srholec je ako Severka na našej nočnej oblohe. Nikdy som sa s ním osobne nestretla. Naživo som ho videla len pri niekoľkých akciách, na ktorých sa angažoval ako občan. 

Nedávno som sa pripravovala na zahraničnú návštevu. To bolo roboty! Najprv pozrieť protokol, potom zoznam potrebných vecí, potom druhý papier s telefónnymi číslami a ešte všeličo.

Už len dostať nejaké veci mimo Moskvy je v Rusku ťažké, tvrdí Michail Malcev, ruský kníhkupec, ktorý sa rozhodol podnikať s kvalitnou literatúrou v meste Perm na Urale.

Predstavte si, že sa to stane vám. Predstavte si, že prechádzate krajinou, v ktorej sa vôbec netúžite usadiť, lebo šanca, že tu dostanete azyl, je 1,1 percenta.

Milý Honza, reagujem na tvoje pohoršené video z Röszke o tom, že utečenci si nevážia darované veci, zanechávajú po sebe odpad. Čuduješ sa, aké reakcie to video vyvolalo. Ja nie a pretože ťa mám rád, píšem ti takto verejne.

„Ve škole nás zkoušeli z antiky latiny/a jiných nepotřebných věcí/neučili nás jak se chovat/v koncentračním táboře/vyměnil bych jedničku ze zeměpisu/za schopnost krást brambory/všechno co vím je tu nepotřebné/nebo chápané úplně jinak/lékařů je třeba se obávat/kriminálníci plní roli nadřízených/s inteligencí se tu člověk musí skrývat/jako s nenapsaným úkolem/neustále nastavujeme druhou tvář/celí jsme utvoření z druhé tváře“...