Keby Ariel Šaron nebol vstúpil do politiky, stále by bol vo svete známy ako vojenský veliteľ a taktik. V obidvoch rolách bol výnimočný, pretože jeho metódy sa od bežných vojenských postupov odlišovali – ešte aj v nekonvenčnej izraelskej armáde.

V októbri zverejnil americký Econ Journal Watch výsledky ankety medzi nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu, zameranej na ich ideologické postoje v priebehu ich životov. Spomedzi 71 opýtaných až 51 povedalo, že časom sa ich politické postoje stali viac protrhovými a liberálnymi (v klasickom význame). Minulý týždeň sa na stránkach tohto časopisu objavila slovenská verzia tejto ankety, v ktorej figurovali traja mladí intelektuáli. Jeden z nich, Pavol Hardoš, je už od základnej školy mojím blízkym priateľom. Na rozdiel od nobelistov sa však ich pohľady za ostatných 10 rokov posunuli od silno trhovo-liberálnych k politickému stredu. „Určite mám (...) bližšie k umierneným sociálnym demokratom než k libertariánom,“ uviedol Rado Baťo, bývalý šéfredaktor Trendu.

Nedávno prišiel na Slovensko izraelský bádateľ Nathan Beyrak (65). Už tridsať rokov v devätnástich krajinách Európy zhromažďuje pre Múzeum holokaustu vo Washingtone obrazové a zvukové záznamy rozhovorov s vymierajúcimi obeťami a svedkami holokaustu.

Je tu jar. Blíži sa apríl, najkrutejší mesiac v roku, vyháňajúci zo zeme… to je z Eliotovej Pustatiny, moja obľúbená. Ináč posledná možnosť dať si ustrice, majú sa jesť len v mesiacoch s er. Nič z toho už nie je pravda, počasie sa z roka na rok mení a chov ustríc a obchod s čerstvými rybami je už v elektronickej podobe.

Takto pred sedemdesiatimi rokmi sa začala jedna z najdramatickejších udalostí 20. storočia. Jej hlavnými aktérmi boli dvaja Slováci.

District of Columbia, čo je oblasť, kde sa nachádza americké hlavné mesto Washington, zvažuje prijatie zákona, ktorý by legalizoval náhradné vynosenie dieťaťa. Zákon navrhuje najagresívnejší homosexuálny aktivista vo washingtonskom sneme. Neplodnosť je vážny a často srdcervúci problém. Ale o jeho riešenie v tomto prípade nejde, keďže zákon predkladajú tí istí ľudia, ktorí k rieke Potomac priniesli tému homo-manželstiev, čo je z definície neplodný zväzok.

Toto nie je svet, aký si po zrútení Berlínskeho múru predstavovali tí naivnejší. Vtedy to vyzeralo, že bipolárne usporiadanie sa nadobro skončilo a armády špiónov prídu o prácu. Smiešna predstava, odkazujú nám šéfovia tajných služieb z celého sveta.

Volá sa Fethullah Gülen a je to jeden z najmocnejších mužov Turecka. Donedávna podporoval premiéra Erdogana, to sa však zmenilo a dnes ide otvorene proti jeho vláde. Kto je a čo reprezentuje tento tajomný muž?

Európa má vlastné bezpečnostné riziká, ktorým venuje pozornosť. Ukrajina za rohom, Sýria o niečo ďalej; tam i tam záujmy ruského medveďa. Ostatok sveta však už najmenej tri roky straší napätie medzi Čínou a Japonskom. Najbližší vojnový konflikt môže prepuknúť práve tam.

Príjmová nerovnosť znepokojuje ekonómov, verejnosť i politikov. Prezident Obama v správe o stave Únie dokonca vyzval Američanov k „národnému rozhovoru“ o nerovnosti. Do akej miery je toto znepokojenie na mieste? Základným faktom, ktorý by sme nemali púšťať zo zreteľa, je to, že príjmová nerovnosť vo svete klesá. Príčinou je bezprecedentný rast príjmov v rozvojovom svete. Odhaduje sa, že medzi rokmi 2005 a 2015 počet chudobných ľudí vo svete klesne z 1,3 miliardy na menej než 600 miliónov.