Milujem katastrofické filmy. Keď vybuchuje v pozadí sopka, ulicami tečie láva a všetci utekajú. Alebo ako malé americké mesto napadnú obrie pavúky. Alebo ako príde potopa a voda berie všetko sebou.

„Je sobota večer a v sobotu večer, když není žádný večírek, kam by se dalo jít, ani koncert, a všichni už viděli všechny filmy, většina lidí zůstává doma, zve přátele a telefonuje.” Tento nudný a nezmyselný večer sa ničím nelíši od ostatných nudných a nezmyslených večerov.

Kým kultový film Wall Street z roku 1987 ovplyvnil dobový pohľad verejnosti na profesiu finančníkov, dvojka ťaží najmä zo súčasných hospodárskych problémov. Príznačné pre Olivera Stona je, že podiel FED-u na vzniku krízy v snímke skôr zahmlil.

Mená si nevyberáme. Niekto sa volá dosť nešťastne a musí s tým žiť celý život. V skvelom filme Díky za každé nové ráno sa učiteľka premenovala z Hakundáková na Hakunděková, aby sa jej žiaci nesmiali. A to mala v mene iba náznak vulgarizmu.

Prvý intímny kontakt s dielom je najautentickejší vtedy, keď k nemu dochádza bez kontaminácie. Je to čoraz ťažšie, stretnúť sa s filmom, albumom, románom, komiksom či videohrou len tak, akoby náhodou, lebo civilizačný šum všade vôkol nás dokáže kontaminovať bez toho, aby sme si to všimli.


Vedúci Ateliéru režijnej tvorby na FTF VŠMU v Bratislave, filmový a televízny režisér Stanislav Párnický v poslednom čase obmedzil nakrúcanie seriálov, dorába film, takže sa dostal do pomalšej fázy práce. Konečne má čas nerobiť aj nič.



Tri týždne po najväčšej ekologickej havárii pripomína Maďarsko skôr absurdnú drámu než názov slávneho filmu Michelangela Antonioniho. Hlinikáreň opäť vyrába, jej riaditeľ je opäť na slobode. Čo sa to deje?  

November v Bratislave sa začne aj skončí filmovým festivalom. Od 4. do 11. novembra sa koná Medzinárodný filmový festival Bratislava, od 23. do 28. novembra bude festival Jeden svet. Na oba sa tešíme.

Snímka Kráľova reč, ktorá získala Oscara za najlepší film, réžiu a pôvodný scenár, je remeselne dokonalým spracovaním klasického námetu.

Film Red, ktorého dlhokánsky slovenský distribučný názov napovedá, že do kina tu chodia síce gramotní diváci, ale inak viac-menej blbci, je nádherným príkladom dobrého filmu. A ono dobré pokojne môžeme čítať ako DOBRÉ – odkazujúce k DOBRU, ako k metafyzickej morálnej kvalite.