Slovenská dokumentaristka Zuzana Piussi sa vracia s novým dokumentárnym filmom, v ktorom sleduje chápadlá mafie a oligarchov prepojených na politiku. Robí to po svojom a robí to opäť dobre. Ukradnutý štát je silný dokument.

Rodina Charfreitagovcov si s atletikou užila veľa dobrého aj zlého. Minulý týždeň okrem Liborovho otca nabrali smer Barcelona aj mama s dcérou. Očakávanie bolo veľké, Libor ešte ako favorit na šampionát necestoval. A malo to zlatý koniec.

Detstvo býva zväčša dôležitým úsekom života. Niekedy tým najpodstatnejším. V dobrom, a z času na čas i v zlom. Zážitky z útleho veku sa vrývajú po pamäti, formujú človeka. Ulice, záhrady, les, domy, priestory detstva sa neraz stávajú celoživotnou mierou na meranie iných priestorov.

Americkí prezidenti z radov Demokratickej strany nemávajú v strednej Európe veľa fanúšikov. Náš región tradične viac dôveruje Republikánom, že potlačia prípadne expanzívne chúťky Moskvy. Ale Barack Obama si na stránkach tohto časopisu aj na demokrata vyslúžil obzvlášť zlú reputáciu.

Chcel som ísť pôvodne do Komárna. Ibaže do Komárna, hoci je to približne osemdesiat kilometrov a trať nevyzerá na nejakú uzkokoľajku, sa z Bratislavy cestuje dve a pol hodiny. Povedal som si, že asi zle vidím, ale videl som dobre a ani zlý vlak som si nevybral. Vlaky do Komárna, hlavného mesta slovenských Maďarov, chodia prosto z Bratislavy, hlavného mesta slovenských Slovákov, rýchlosťou tridsať kilometrov za hodinu. To nie je železničná doprava, to je železničné pohŕdanie.

Môj posledný článok bol strašne naštvaný. Písala som, akí sú tu ľudia sprostí a zlí a zadubení. Teraz mám potrebu napísať presne opačne. Pretože pravda je aj taká. Je tu veľmi veľa dobrých ľudí.

„Ach, tí Burning Hell. Keď prídu na Slovensko, tak je zlé počasie,“ víta s úsmevom na tvári členov kanadskej skupiny The Burning Hell jeden z organizátorov Pohody.

Barack Obama je rok vo funkcii prezidenta, a tri roky na veľkej politickej scéne. Vo februári 2007 ako relatívne neznámy senátor oznámil úmysel kandidovať za prezidenta, pričom sa postavil proti známejším osobnostiam Demokratickej strany, kolegom so Senátu Hillary Clintonovej a Johnovi Edwardsovi.

Domácou antiosobnosťou roka 2009 je podľa .týždňa celkom jednoznačne predseda slovenskej vlády Robert Fico. A to ani nie tak pre zlo, ktoré sám vykonal, ako skôr pre zlo, ktoré umožnil a za ktoré je plne zodpovedný.

Zdá sa, že samozrejmej pravde o účtoch, ktoré treba platiť, veľa politikov neverí. Momentálne budeme všetci platiť grécke dlhy, nízku efektivitu, alebo napríklad mzdové prémie za to, že štátny zamestnanec príde načas do roboty. Politik môže byť najslovenskejší, najekonomickejší, najsociálnejší, najpobožnejší či najľudovejší, je za to, že platiť budeme.