PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Pokus o zmenu ústavy je zo strany predsedu vlády snahou o rozbíjanie opozície a tiež o percentá medzi veriacimi pre cynikov Smeru. Takéto účelové narábanie so základným zákonom štátu je hanebné. Ale opozícia môže rozbíjanie odmietnuť.

„Palác Pálfiovcov stojí na výnimočnom mieste, je vznešeného vzhľadu a je to stavba veľkolepá… Priečelie budovy je orientované na záhradu. Sály a komnaty nasledujú za sebou rad za radom. Východná časť budovy však nezaujme pozorovateľa iba svojimi rozmermi. Najviac sa mi páčila freska vo výklenku budovy, na ktorej zhora z terasy pozerajú na diváka ľudia, ktorí pôsobia celkom živým dojmom. Sály na pravej strane taktiež vyzdobili množstvom obrazov ľudí a zvierat.“

Poslanci z KDH (s výnimkou Františka Mikloška) si predsa len spočítali, že spolupracovať s touto vládou je menšie zlo, ako 70 imaginárnych pohlaví, ktoré ich strašia, odkedy si ich sami vymysleli.

Eva Borušovičová nebola len prvá režisérka slovenskej ponovembrovej kinematografie, teda prvá žena, ktorej sa podarilo v podmienkach kolabujúcej slovenskej kinematografie nakrútiť celovečerný hraný film: bola to v prvom rade obdivuhodná osobnosť. Láskavá, ľudská, mimoriadne vtipná, kamarátska a chápavá.

Dno ministerstva pakultúry už dávno prerazilo (guľatú) planétu a svižne vbehlo do okolitého vesmíru. Naposledy bolo spozorované, ako opúšťa Slnečnú sústavu a to sme ešte nevedeli, kto bude riaditeľ.

Peter Kažimír je vinný – podplatil Františka Imreczeho, keď bol ten šéfom Finančnej správy. Toto konštatoval sudca už po druhý raz. Je to hanba, mať odsúdeného guvernéra Národnej banky. Ale celý prípad je aj dôvod na hrdosť.

KDH sa dlhodobo profiluje ako strana, ktorá stojí pevne na hodnotách viery, morálky a rodiny. Nikto im túto zásadovosť neberie. No v súčasnom politickom kontexte nemožno oddeliť kultúrno-etické témy od základných princípov právneho štátu a demokracie a našej budúcnosti.

Tento rok má Magdalena Dobromila Rettigová (1785 – 1845) hneď dve okrúhle výročia, narodenia aj úmrtia. Ak túto milú paniu nepoznáte, je to autorka jednej z najvydávanejších kníh vydaných v češtine: Domácí kuchařka (1826) vyšla v desiatkach vydaní a dá sa kúpiť doteraz.

Oskár Čepan sa v opulentnej monografii Jozefa Leikerta Osudy osobností Slovenska nevyskytuje. Asi nebol preňho dostatočnou osobnosťou. A predsa, Oskár Čepan v slovenskej kultúre dvadsiateho storočia osobnosťou bol. Nebol smotánkou ani elitou, nevystrkoval sa, a predsa bol osobnosťou, jednou z najväčších.