V jasličkách si môžeš s Bohom potykať, alebo s ním naložiť, ako len chceš. O tom bol Herodov pokus. Existuje tiež legenda o chlapcovi mocného miestodržiteľa v Judsku. Tento 13-ročný nezbedník hodil raz pečené kurča, pripravené otcovi k obedu, psovi. Zhrozená matka ho rýchlo poslala na trh nakúpiť potraviny. Chce urobiť náhradný obed, pretože vie, že chlapec má pri otcovi sparťanskú výchovu.

Keď vo februári prebiehala v .týždni zaujímavá debata o uzákonení registrovaného partnerstva na Slovensku, písal som tu o pohľade z Česka, kde zákon platí od roku 2006 (.týždeň 9/2014). A teraz prišiel rad na adopciu detí homosexuálnymi pármi. Ach jaj.

Keď mala moja sestra premiéru filmu Krehká identita v Slovenskom dome v Prahe, premietač zabudol dať dolu kryt z premietačky. Film bol, až na malý krúžok v strede, úplne rozostrený. Keď to sestra zbadala, zhíkla: „Ale takto som to nenatočila!“ Premietač sa na ňu otočil a bez mihnutia oka jej oznámil: „Ale natočila. Vy točíte takéto rozostrené zábery.“ „Ach,“ vzdychla sestra a bezvládne padla do kresla. Srdce jej búšilo a v hlave počula len hukot. Siahla po whisky na stole a už sa do konca filmu nespamätala. Keď po čase premietač zistil, že to on sám zabudol dať kryt z premietačky dole, nepovedal ani mäkké f.

Nápad ísť na výstavu Joana Miróa a Diega Rodrigueza de Silva y Velázqueza by sa zdal neškodný a určite bezpečný. Maľby obidvoch milujem a nezostávalo iné, len sa na ne tešiť. Cha, smeje sa poludný démon, ja ti dám! Aj dal. Nevšimol som si, že moji spoločníci majú iné nastavenie, čo sa umenia a chutí týka, takže som po pár nejapných poznámkach môjho spoločníka z výstavy Miróa zutekal a po dlhom uvažovaní, či pôjdem domov naspäť vlakom, som skončil v reštaurácii pre biznismenov a turistov, kde som sa skoro udusil suchým teľacím rezňom, čo úplne zlomilo môj ďalší odpor a nechal som sa hnusnou veternou Viedňou, plnou turistických hôrd, trepať na výstavu trpaslíka Lautreca.

Aj takýto povzdych si možno učiteľ dejepisu vypočuje na začiatku hodiny, keď na tabuľu napíše nadpis novej témy. Prečo sa vlastne taká dôležitá udalosť našich dejín stretáva s nezáujmom u (väčšej?) časti žiakov a študentov?

Šéf Tiposu končí Riaditeľ štátnej lotériovej spoločnosti Tipos Ladislav Kriška odstúpil zo svojej funkcie. Dôvodom je fakt, že v luxusnej predajni obuvi a odevov v Prahe zaplatil za tovar v hodnote 4 847 eur firemnou kartou. Nominantovi Smeru zlomil väzy aj drahý manuál krízovej komunikácie, za ktorý zaplatil Tipos reklamnej agentúre Jandl 49-tisíc eur bez DPH.

Milí priatelia. Dnes sa zdá, že majú zelenú iba odroni, odkundesi, vykukovia a lumpi. Slušný človek stojí v kúte a pozerá, čo mu zasa padne na hlavu. Keď som ešte ako dieťa chodil u nás na cintorín, okrem malých hrobčekov, ktoré patrili umrlcom detí môjho veku a štvorcových náhrobkov, pod ktorými boli desivé urny s popolom, fascinoval ma nevýslovným spôsobom jeden velikánsky hrob.

V poľskej spoločnosti sa deje niečo znepokojujúce. Takmer vo všetkých krajinách chodia ľudia do kina na akčné filmy, romantiku alebo komédie. V Poľsku je to inak. V poslednom rebríčku najnavštevovanejších filmov sú tieto tri: Jesteś Bogiem (Si Bohom, príbeh mladého speváka, ktorý spáchal samovraždu), W ciemności (V tme, príbeh z obdobia holokaustu) a Sala samobójców (Miestnosť samovrahov, film o depresii a závislosti). Všetko smutné až stiesňujúce filmy.

Viaceré významné osobnosti českého a slovenského verejného života sme oslovili s nasledujúcou otázkou: Myslíte si, že rozpad Československa bol dejinnou nevyhnutnosťou, alebo mohol spoločný štát Čechov a Slovákov za istých okolností prežiť? Prinášame odpovede Václava Klausa, Roberta Fica, Dominika Duku, Martina M. Šimečku, Bélu Bugára a Daniela Pastirčáka.

Zemetrasenie v Lisabone, ktoré sa odohralo 1. novembra 1755, bolo jednou z najničivejších prírodných katastrof v dejinách. Zmenilo nielen podobu tohto zničeného mesta, ale aj dejiny modernej filozofie. O zle v Bohom stvorenom svete, s ktorým sa musí ľudstvo vyrovnať, píše David Goldman.