Po prvom kole prezidentských volieb na Ukrajine je jasné, že ikona Oranžovej revolúcie Viktor Juščenko sa už do prezidentského kresla nevráti. Doplatil najmä na to, že nenaplnil obrovské očakávania, ktoré do neho jeho voliči v roku 2004 vložili.

„Modré z neba je totálny kalkul,“ povedal v rozhovore pre Mediálne.sk režisér Jeffo Minařík.

Volá sa Ezechiel. Nosí raperskú šiltovku, jeho pery sú popukané a tvár doráňaná. Noci v San Franciscu bývajú chladné. Keď príde hmla od oceánu, nebo sa zatiahne sivým vlhkom a vetrom. Ezechiel každého presviedča, že v spacom vaku mu je teplučko.

Stretol som sa s Michaelom Eavisom. Už druhýkrát. Prvý raz na jeho festivale v Glastonbury, znenazdajky pri mne zastavil traktor a z neho vystúpil profesor Mládek z Prírodovedeckej fakulty, samozrejme nie naozaj, bol to Michael, tvorca vzorca najzaujímavejšieho festivalu na svete, ktorý nosí rovnaký „polovous“ ako spomínaný profesor, od ktorého to údajne prevzal aj Vilo Klimáček (brada bez fúzov, čiže spojler).

Největší událostí ledna je teď sníh, a to proto, že nespadl jak má, na hory, ale do ulic. A tam, v době globálního oteplování, nemá vůbec co dělat. Sníh má v Česku dvě jména, buď je to nadílka a pochází z klasických ladovských vánoc pozdní doby ledové nebo je to nadělení, čili kalamita.

V stredu 1. marca 2006, niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami, rozpustil Najvyšší súd po prvý a jediný raz v novodobej histórii Slovenska politickú stranu, Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu. Subjekt, ktorý si vytvorilo občianske združenie Slovenská pospolitosť, dodnes verejnosti známe najmä pre svoje tmavomodré uniformy pripomínajúce tie gardistické a fakľové sprievody v slovenských mestách, je fakticky odstavený od možnosti kandidovať. Absolútne precedentným rozhodnutím, ktoré bolo postavené z veľkej časti na interpretácii jej takzvaného Ľudového programu, súd dáva krajnej pravici jeden z najťažších úderov za ostatných 15 rokov, počas ktorých slovenská demokracia zvádza boj s politickým extrémizmom. Jej vtedajší „vodca“ Marián Kotleba vyhlasuje, že i v nacistickom Nemecku dostal bulharský komunista, podozrivý zo zapálenia Ríšskeho snemu, možnosť obhájiť sa na poriadnom súde. Pospolitosť podľa neho nie. A tajomne dodáva, že členovia hnutia sa volieb zúčastnia, pravdepodobne na kandidátke inej, už existujúcej politickej strany. O krátky čas sa ukáže, že chrbát, po ktorom sa chcú lídri Pospolitosti vyštverať až do parlamentu, im nastaví Slovenská ľudová strana. Niekde tu sa začínajú rodiť argumenty pre najnovší výstrelok štátnej protiextrémistickej politiky, návrhu Generálnej prokuratúry na rozpustenie tejto partaje. Návrhu, ktorý paradoxne neprišiel v roku 2006 či 2007, i keď sa o tom vtedy šuškalo. Generálna prokuratúra navrhuje SĽS rozpustiť dnes. Je jeseň 2009, pomaly eskaluje napätie spôsobené neriešením rómskeho problému a slovenská krajná pravica začína rozpoznávať, že takzvané protesty proti cigánskemu teroru sú skvelou príležitosťou na vlastné spropagovanie sa v očiach verejnosti a získanie bodov pred blížiacimi sa parlamentnými a komunálnymi voľbami. Stovky jej prívržencov obchádzajú rómske osady a miestni obyvatelia, unavení neschopnosťou všetkých minulých vlád, ktoré často zúfalú situáciu v okolí osád ignorovali, im nadšene tlieskajú. Taktika pravicových radikálov a extrémistov sa za uplynulé tri roky výrazne zmenila. A Slovenská ľudová strana v nej už dávno nehrá významnejšiu úlohu.

Keď Fico nastúpil k moci, nasľuboval modré z neba a dal jeden konkrétny sľub - že do roku 2010 vybuduje diaľnicu z Bratislavy do Košíc.

Aby sa vyhol vojenskej službe prišiel v roku 1976 do Československa. Učil francúzštinu, priatelil sa s výtvarníkmi, ktorí nemohli vystavovať a s ľuďmi, ktorí boli kritickí voči komunistickému režimu. Hoci je vyštudovaný filozof, radšej má umenie, ktoré je podľa neho lekciou pokory. Étienne Cornevine.

Rudolf Sloboda (1938 – 1995) bol v slovenskej literatúre prítomný od polovice šesťdesiatych do polovice deväťdesiatych rokov. Celý čas sa v nej pohyboval na okraji, a predsa sa akýmsi tajomným spôsobom ocital uprostred diania. Alebo sa literárny pohyb vždy ustálil okolo neho? Bol to sebastredný narcis alebo „druhý človek“ slovenskej literatúry?

Mŕtvoly z haitských ulíc už prevažne zmizli, mesiac po zemetrasení však prichádza nemenej skľučujúca fáza. Prinášame svedectvo o tých, čo prežili. Spia väčšinou pod holým nebom. Čakajú ich choroby, hlad, dažde – a mnohých zrejme smrť.