Prv než som išiel do Bruselu, založil som si ku všetkým 27 členským národom archív; dejiny, štatistiky, zvláštnosti. O Malťanoch som tam napríklad mal, že rekordných 54 percent z nich prečíta menej než jednu knihu ročne, že svojho rímskokatolíckeho Boha volajú po maltézsky „Alah“ a že maltskí muži sa na plážach svojho ostrova uchyľujú k masturbácii pred nemeckými turistkami.

Na obálkach kníh vystupuje ako Jozef Urban, ale všetci ho volali Jožo. Jankovia boli v slovenskej umeleckej societe divní – ale Jožovia boli diví. Jožo Nižnánsky, Jožo Ráž, Jožo Urban...

Po prvom kole prezidentských volieb na Ukrajine je jasné, že ikona Oranžovej revolúcie Viktor Juščenko sa už do prezidentského kresla nevráti. Doplatil najmä na to, že nenaplnil obrovské očakávania, ktoré do neho jeho voliči v roku 2004 vložili.

Volá sa Ezechiel. Nosí raperskú šiltovku, jeho pery sú popukané a tvár doráňaná. Noci v San Franciscu bývajú chladné. Keď príde hmla od oceánu, nebo sa zatiahne sivým vlhkom a vetrom. Ezechiel každého presviedča, že v spacom vaku mu je teplučko.

Keď porovnávam svoj pobyt zahraničného volebného pozorovateľa v Kyjeve pred dramatickými voľbami v roku 2005 s terajším hlasovaním, na prvý pohľad ide o úplne iný príbeh. V prvom kole nedeľných prezidentských volieb kandidovalo až osemnásť ľudí, výsledok nebol vopred jasný, neprišlo k manipulácii a podfukom a medzinárodní pozorovatelia deklarovali, že voľby splnili európsky štandard. Na postsovietsku krajinu úkaz pozoruhodný.

29. 9. 1999 som v popoludňajších hodinách vystúpil z vlaku v Trstenej. Nemohol som inak, lebo to je konečná stanica a ďalej už ani nie sú položené koľajnice. Namieril som svoje kroky k miestnemu františkánskemu kláštoru, položil som svoj kufor na zem a trikrát zazvonil na zvonček...

Klišé o volebných programoch znie, že ich nikto nečíta. V lepších prípadoch sa z nich do povedomia verejnosti dostanú dva-tri „trháky“ (dvojnásobné platy, rovná daň...). Program, ktorý predstavila SDKÚ, sa problém pokúsil vyriešiť tým, že vyznačil opatrenia, ktoré realizujú „do 100 dní“.

Správa pre svet znie, že Poľsko má nového prezidenta. Stal sa ním Bronislaw Komorowski, ktorý v druhom kole porazil Jaroslawa Kaczynského. Správa pre Poľsko znie trochu inak.

Chcel som ísť pôvodne do Komárna. Ibaže do Komárna, hoci je to približne osemdesiat kilometrov a trať nevyzerá na nejakú uzkokoľajku, sa z Bratislavy cestuje dve a pol hodiny. Povedal som si, že asi zle vidím, ale videl som dobre a ani zlý vlak som si nevybral. Vlaky do Komárna, hlavného mesta slovenských Maďarov, chodia prosto z Bratislavy, hlavného mesta slovenských Slovákov, rýchlosťou tridsať kilometrov za hodinu. To nie je železničná doprava, to je železničné pohŕdanie.

Z gymnázia odišiel študovať ekonómiu na Harvard. Dnes pracuje vo výskume na Massachusetts Institute of Technology (MIT). Problém školstva nehľadá v peniazoch. Na Slovensku mu chýba motivácia študentov. Keby mohol, zvýšil by platy politikom. Ján Žilinský.