Minister vnútra počítať vie, ale zle. Minister obrany kráča v starých a dobre vychodených šľapajách. Čo odkazuje Hamran Kaliňákovi?

Človek je prispôsobivé zviera. Zvykne si na zlé, ale s oveľa väčšou radosťou si zvykne na dobré, a potom zabudne, že si zvykol – že to tak nebolo vždy. Podstatou skutočnej a hlbokej slobody paradoxne nie je pocit alebo vedomie vlastnej voľnosti, ale stav, v ktorom si človek slobodu svojho života neuvedomuje.

Ústavný súd rozhodol. Reakcie sú rôznorodé – chválospev o grandióznom víťazstve koalície, ktorým sa obnovil právny štát, ale tiež slová o správnosti opozičného odporu, vďaka ktorému to nie je také zlé, ako malo byť.

Britské a francúzske sa konali len pár dní od seba, ich vyhlásenie bolo prekvapením a priniesli zásadný zlom. Toľko k podobnostiam. Výsledok je však odlišný. V Británii zvíťazila umiernená ľavica, vo Francúzsku nezvíťazil nikto, zato posilnili radikáli z okrajov politického spektra.

Vyjadril tiež nádej, že USA budú pokračovať v tom, aby „zabránili ruskému zlu, aby uspelo alebo aby sa jeho agresia vyplatila“.

Venezuela mohla byť vďaka ropnému bohatstvu prosperujúcou krajinou, nebyť dlhodobo zlého riadenia, ktoré z nej urobilo odstrašujúci príklad pre celý svet.

Zlého bolo a bude dosť. Dnes mám pre zmenu dve dobré správy o tom, že aspoň v niektorých inštitúciách, zdá sa, to u nás ešte stále funguje ako v právnom štáte.

Raši obviňuje z neprofesionality a zlých manažérskych rozhodnutí exšéfku rezortu Veroniku Remišovú, ktorá obvinenia odmietla a jeho tvrdenia označila za zavádzajúce a manipulatívne.

Sankcie fungujú. Okrem neplánovaných deficitov kryje Rusko diery vo financiách z Fondu bohatstva, kde ostáva menej ako polovička likvidných prostriedkov.

Spomienka na koniec vojny nám pripomína, že víťazstvá nie sú definitívne. V Rusku silnejú črty totalitarizmu. Slovensko sa rúti od strachu k násiliu. Obstojíme?