Samé dobré správy. Historicky najnižší deficit. Znižovanie verejného dlhu. Lepší výber daní a odvodov, než sa plánoval. Politici sľubujú nižšie dane, príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, dokonca povinný trinásty plat oslobodený od odvodov. Kto to zaplatí? A čo z toho je vôbec reálne?

Kedy budeme mať nových Šťastných, Bondrov a Šatanov? Čo robí Ľubo Višňovský? Prečo je Mišo Handzuš majster? Kam sa pohla naša liga?

„Beneša by som k Hitlerovi a Stalinovi dnes už neprirovnal,“​ hovorí najvyšší predstaviteľ sudetských Nemcov Bernd Posselt. Sudetonemecká otázka je podľa neho v Česku stále citlivá, ale voľby sa už pre ňu neprehrávajú.

V 90. rokoch sme boli slepí k obmedzovaniu ruskej demokracie. Potom sme prehliadali, čo robil Vladimír Putin v Čečensku, pretože bol naším spojencom vo vojne proti terorizmu. A teraz doplácame na naše predošlé chyby, hovorí britský profesor a bezpečnostný expert Mark Galeotti.

Som tridsiatnik, naša generácia so Slovenskom zatiaľ veľmi nepohla. Nevieme sa nadýchnuť, nemáme sa k činu. Zachránia nás tínedžeri a dvadsiatnici na námestiach? Neviem, ale napísal som im.

Našim poslancom a poslankyniam zjavne neprekáža, že sa im nejakí úradníci, ktorých tým s vedomím predsedu parlamentu poveril iný úradník, prehrabávajú v pošte.

Reformačná dráma, ktorú nečakane iniciovali Lutherove tézy, odkryla rozdiely v názoroch svojich protagonistov. Spojenci, jednotní v kritike starého poriadku, sa závažne odlišovali v plánoch, ako ho zmeniť. Tento problém sa jasne ukázal na vzťahu Luthera s Erazmom.

Facebook zablokoval viacero stránok, cez ktoré na sociálnej sieti komunikovala Ľudová strana Naše Slovensko. Ide o jej dominantný komunikačný kanál k mladšej generácii. Môže ísť o najväčšiu ranu, ktorú zatiaľ kotlebovci utŕžili.

Ako sme sa obliekali v časoch, keď naše životy plánoval a riadil komunistický režim? Bolo vôbec to, do čoho nás súdruhovia nútili obliekať sa, módou? Príbeh nerovného sobáša módy a totality mapuje aktuálna výstava Slovenskej národnej galérie Nech šije!

Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký nás zobral do rómskej osady. Chudobné rodiny, ale všade čisto. Chuť pracovať a rešpekt pred starostom – to bolo naše základné poznanie.