„Neverím, že k niečomu dôjde, kým sa my dvaja nestretneme - či sa vám to páči alebo nie,“ povedal Trump novinárom.

Stačilo nenávisti – dožaduje sa predseda a my netušíme, či vtipkuje alebo naozaj prešiel pozoruhodným karmickým vývojom. Prípadne, či sa ďalšou reinkarnáciou nestal rovno dalajlámom. A práve o mužovi pokoja je v kinách nový dokument.

Keď som tu naposledy písal o „kríze Západu“, zmienil som sa v závere svojej neukončenej úvahy o potrebe anamnézy, rozpomenutia sa na počiatky a základy, z ktorých naša moderná civilizácia vyrástla, hoci sa im – aspoň čiastočne – odcudzila. Sľúbil som, že sa k téme vrátim.

Už v pondelok o 11:00 predstúpi pred zástupcov zahraničných médií vo veľkej audienčnej sále Vatikánu, kde pápeži vykonávajú svoje všeobecné audiencie.

To, že Pavol Hammel je spolustaviteľom základov slovenskej rockovej a popovej hudby a pesničkárstva, nespochybňuje nikto. Podaktorí si však možno nevšimli, že Hammel žije v dôslednom prítomnom čase a činorodo obýva úplne súčasné hudobné priestory.

To, čo sa udialo v Amerike za sto dní nového prezidenta, sa predtým neudialo za desaťročia. Ale myslieť si, že toto je koniec Spojených štátov ako lídra slobodného sveta, nie je od nás v Európe rozumné.

Ľudstvo je na tom lepšie než kedykoľvek v histórii. Ale praveké emócie nám našepkávajú, aby sme neprimerane veľa pozornosti venovali zlým správam. Preto ľudstvo až príliš často volí politikov, ktorí potvrdzujú, že svet je zlý, a sľubujú, že rozmlátia jeho základy na prach.

„Keď mal môj syn Elmer šesť rokov, mali sme autonehodu. Mozgová kôra jeho predného laloku bola ťažko poškodená a on prišiel o schopnosť cítiť emócie. Dlhé roky necítil žiadnu náklonnosť, radosť ani lásku. Znie to hrozne, ale niekedy to bola veľká výhoda,“ hovorí v úvode seriálu Záhradník China. Aké by to malo následky, keby jej syn znovu získal schopnosť cítiť?

Viete, čo to bolo „politické školenie mužstva“? Nuž v čase hlbokého komunizmu sa raz či viac krát do týždňa museli vojaci podrobovať kolektívnemu a povinnému vymývaniu mozgov. Podobné praktiky sa používali na školách, v továrňach a v úradoch.

Keby náš drahý kolega Juraj Kušnierik ešte žil, určite by som ho na tento rozhovor privolal. Bol to totiž on, kto svojho času vyhlásil, že Bene, vlastným menom Marián Benkovič, je rapujúci básnik. Toho básnika Bene ako skúsený čitateľ slušne a s pokorou odmietol, ale nehovorte mu to, ja si to myslím tiež. Bene je raper, ale štýl „všetky ruky hore“ sa k nemu ani nepriblížil. Pri jeho tvorbe by som použil parafrázu „všetky hlavy naštartovať“ a „všetky emócie zbystriť“. No a kto je vlastne Bene? Človek, ktorý rozpráva príbehy.