Keď sa inde vo svete pripomínal Deň Nelsona Mandelu,okresný súd v ruskom Kirove vyhovel návrhu prokurátora a odsúdil Alexeja Navaľného. Kam smeruje Rusko?

Vraj je národným jedlom Bieloruska. Nebyť bryndzových halušiek, určite by sa stala jedným z horúcich kandidátov aj na to naše. Niekde ju volajú zemiaková baba, niekde haruľa a inde zas celkom obyčajne – zemiaková placka.

Štvrtým najväčším ostrovom na svete je Madagaskar, známym sa však nestal len kvôli Móricovi Beňovskému. Dodnes tam žijú zvieratá, ktoré inde vo voľnej prírode nenájdete. Medzi inými aj lemury.

Nad talianskymi voľbami, ktoré uviazli v patovej pozícii, narieka celá Európa. Nie bezdôvodne – ale slzami by mala šetriť, lebo ich ešte môže potrebovať. Podobný scenár, keď zostavenie vlády blokuje antisystémová strana, sa totiž bude opakovať. Zaručene. Či už v Taliansku o pár mesiacov až rok v ďalších voľbách, alebo neskôr niekde inde.

Som síce český vlastenec, ale niektoré veci majú jednoducho lepšie inde. Celkom určite to platí o adventných vianočných trhoch, ktoré tu v Česku robiť nevieme. V Prahe sa navyše ich organizovania zmocnil kolotočiarsky klan Kočkovcov a ja si jednoducho nemôžem pomôcť, tú kolotočovú pachuť tam jednoducho cítim. Preto sa za predvianočnou atmosférou vydávam za hranice, kde to kolotočiari neovládli. Mám dávne a stále krásne spomienky na vianočné trhy v Krakove, celkom sa mi páčili pred nejakými dvoma rokmi neveľké, ale aj tak podarené vianočné trhy v Budapešti, pekné je to aj vo Viedni.

Nespoznala som ho. Nespoznala som svoje milované Kathmandu, keď sme prilietali. Obvykle býva prvým pohľadom, po tom, čo sa železný vták prederie mrakmi, suchá krajina tehlovej farby. Prach, neomietnuté tehlové domy, suchá prašná zem a hustá vrstva smogu, ktorá znemožňuje vidieť svet v inej ako hnedosivej farbe. Keď sme však prileteli dnes, chvíľu som mala pocit, že sme niekde inde, niekde v Amazónii. Celé údolie bolo zelené. Pôda okolo runwaya, inokedy prašná a popraskaná, sa dnes topila v záplave zelenej trávy, kríčkov a kvetov.

Na trhu takmer nič nenájdete. Je skoré ráno a niekto práve na čiernej oznamovacej tabuli prepisuje ceny bravčového mäsa. Ceny sa menia iba v jednej číslici, rebierka či kuracie nohy dnes stoja trochu viac. To, čo je inde bežná vec, je u nás v skutočnosti trhová katastrofa. Kubánske hospodárstvo, náš vnútorný trh, je také krehké, že stačí maličké zvýšenie ceny za kilogram mäsa alebo masla a celý trh sa otrasie. Stačí o pár halierov zvýšiť cenu jedla a teplomer nám hneď nameria vyššiu hladinu strachu a rastie naše znepokojenie.

Rozhovor s reportérkou denníka Le Monde Françoise Fressozovou o úpadku „politického človeka“ a o neviditeľnom Francúzsku.

Heslom až podozrivo veľkej časti mojich známych je ironická veta: Spánok sa vysoko preceňuje. Väčšinou sú to ľudia v produktívnom veku, zajatci kolobehu „rodina-práca-rodina“, ktorí už nevidia časové rezervy inde, a tak si odkrajujú zo spania. Skúsme sa však celkom nezaujato spýtať: Koľko spánku vlastne potrebujeme?

Šéf SaS práve zisťuje, aké to je, ostať sám. Kopú doňho médiá, politici aj mnohé osobnosti. Extrémista, zradca, Judáš? Nie, to len väčšinové stádo organizuje ďalšiu úbohú štvanicu Made in Slovakia.